Ruská centrálna banka naliala k 18. júnu 2026 do bankového systému viac ako 4,75 bilióna rubľov. Od konca októbra do konca decembra minulého roka dostali banky 1,9 bilióna rubľov, od začiatku tohto roka pribudol ďalší bilión. Dôvod je jednoduchý: rozpočtový deficit dosiahol koncom mája 6 biliónov rubľov, teda dvakrát viac než v rovnakom období vlani.
Kliknite pre stručné zhrnutie článku
- Rusko čoraz viac financuje vojnový rozpočet cez mechanizmus podobný tlačeniu peňazí — centrálna banka naliala bankám už 4,75 bilióna rubľov.
- Rozpočtový deficit dosiahol 6 biliónov rubľov a Moskva uvoľňuje dlhové limity, zatiaľ čo štátny dlh prudko rastie.
- Inflácia, drahé úvery a vytláčanie súkromných investícií ukazujú rastúci tlak na civilnú ekonomiku.
- Kým štát podporuje vojnové výdavky, bežní Rusi čelia rastúcej hotovosti v obehu, výpadkom platieb a poklesu kúpnej sily.
Mechanizmus pripomína kolotoč. Banky nakúpia štátne dlhopisy, použijú ich ako zábezpeku pri repo operácii v centrálnej banke, získané peniaze investujú do ďalších dlhopisov a celý cyklus sa opakuje. Formálne ide o úvery kryté dlhopismi, ekonomický efekt je však podobný emisnému financovaniu štátu, teda tlačeniu ničím nekrytých peňazí. Experti Gajdarovho inštitútu to však aj napriek tomu opisujú ako nepriame emisné financovanie štátneho dlhu, ktoré posilňuje proinflačné tlaky v ekonomike. Tie sú citeľné už teraz — medziročná inflácia sa v júni pohybovala okolo 6 % namiesto cieľových 4 % a v prvom štvrťroku krátkodobo zrýchlila až na 8,7 %.
Ministerstvo financií akúkoľvek krízu odmieta. Prvá námestníčka ministra financií Irina Okladniková tvrdí, že nový mechanizmus jej rezortu umožňuje reagovať nie raz mesačne, ale doslova každý deň a že v zrušení hornej hranice dlhu nevidí žiadne riziko. Nezávislý ekonóm Nikolaj Korženevskij to hodnotí inak. Podľa neho ide o rozhodnutie o menovom financovaní výdavkov, ktoré sám nazval „novou érou“ — inflačný tlak sa podľa neho prejaví takmer okamžite. Kremeľ vyčerpal priestor na ďalšie zvyšovanie DPH a siahol po inflácii ako po skrytej dani, ktorá obyvateľstvu neviditeľne uberá kúpnu silu.
Štátna duma zareagovala rýchlo. Len tri dni po predložení návrhu jej poslanci schválili zákon, ktorý dovoľuje ruskej vláde prekračovať výdavkové aj dlhové limity stanovené v rozpočte na rok 2026. Predseda rozpočtového výboru Andrej Makarov zákon obhajoval slovami, že je „naliehavo potrebný“. Vnútorný dlh Ruska tak k 1. júnu dosiahol 32,9 bilióna rubľov, celkový štátny dlh má podľa odhadov vzrásť do roku 2028 až na 53,8 bilióna. Splácanie samotných úrokov pritom tento rok pohltí takmer 9 % výdavkov federálneho rozpočtu — viac, než Rusko minie na školstvo a zdravotníctvo dokopy.
Trpkou iróniou je, že tá istá centrálna banka s cieľom skrotiť infláciu smerujúcu k štyrom percentám drží základnú úrokovú sadzbu na hodnote 14,25 %. Jednou rukou teda brzdí dopyt v ekonomike, druhou ho cez vojnový rozpočet vracia späť. Súkromné firmy si pri sadzbe nad 14 % požičiavajú draho, štát cez repo kolotoč lacno a náklady vojny tak čoraz viac nesie hlavne civilný sektor ruskej ekonomiky.
Dlhodobejšie riziko je ešte nepríjemnejšie. Čím viac štát týmto spôsobom financuje vojnu, tým menej voľných zdrojov ostáva na súkromné úvery a investície, pretože banky prednostne držia štátne dlhopisy, ktoré im centrálna banka bez problémov preplatí. Ekonómovia tento jav označujú ako vytláčanie súkromných investícií (crowding out), keď financovanie štátu vytláča úvery a kapitál, ktoré by za bežných okolností smerovali do podnikov a súkromných investícií. Ak sa tempo emisie ešte viac zrýchli, centrálna banka bude musieť buď zvyšovať sadzby a prehĺbiť tak spomalenie civilného sektora, alebo pustiť infláciu voľnejšie, čo najviac zasiahne domácnosti so strednými a nízkymi príjmami. Ani jedna z týchto možností nepôsobí ako víťazná stratégia pre ekonomiku, ktorá aj bez toho čelí výpadkom internetu a rastúcej závislosti na hotovosti.
Vedľajší efekt pociťujú aj bežní ľudia. V prvej polovici júla vzrástol objem hotovosti v obehu o 513 miliárd rubľov, teda dvojnásobne rýchlejšie než v predchádzajúcich mesiacoch, a od februára do polovice júla stúpol o 2,42 bilióna rubľov. Viceguvernér centrálnej banky Alexej Zabotkin to vysvetľuje výpadkami mobilného internetu, pri ktorých sa v obchodoch nedá platiť kartou, a rastom tieňovej ekonomiky. Ani jedno pritom nepôsobí ako opis krajiny, kde je „všetko v poriadku“ — skôr ako obraz ekonomiky, ktorá sa potichu prispôsobuje vlastnej nestabilite.
Pre časť verejnosti, ktorá ruský štátny systém považuje za vzor stability a poriadku, sú tieto čísla nepríjemným čítaním. Krajina, ktorá navonok drží rozpočtový deficit pod kontrolou, ho v skutočnosti čoraz väčšou mierou financuje obchádzaním vlastných zákonných limitov a nástrojom, ktorý sa v učebniciach ekonómie zvyčajne spája s krajinami na pokraji menovej nestability. Rozdiel medzi oficiálnym naratívom o odolnej vojnovej ekonomike a dátami samotnej centrálnej banky sa tak mesiac čo mesiac zväčšuje.
Tlačenie peňazí na krytie rozpočtu nie je v Rusku novinkou, počas vojny sa len výrazne rozrástlo. Prvýkrát ho vo veľkom použili v roku 2015, keď centrálna banka pri konverzii Rezervného fondu vytlačila 2,1 bilióna rubľov — vtedajší šéf Centra strategických rozvojov Alexej Kudrin mechanizmus opísal ako „emisné financovanie“ rozpočtu prostredníctvom nákupu cudzej meny. Za prvé tri roky plnohodnotnej vojny na Ukrajine takto podľa odhadov ekonómov z Gajdarovho inštitútu a RANEPA pribudlo do rozpočtu a k štátnym firmám ako Rostech, VEB či Avtodor spolu 8 biliónov rubľov. Údaj zo 18. júna 2026 preto nepredstavuje jednorazový výkyv, ale ďalší krok v trende, ktorý sa s pokračujúcou vojnou neustále prehlbuje.
Paradox je o to väčší, že ruskí predstavitelia ešte pred niekoľkými rokmi zosmiešňovali programy Európskej centrálnej banky na podporu zadlžených krajín eurozóny ako nezodpovedné „tlačenie peňazí“. Dnes Rusko využíva mechanizmus s podobným makroekonomickým účinkom na financovanie vlastného vojnového rozpočtu. Rozdiel je len v tom, že eurozóna tým stabilizovala finančný systém počas dlhovej krízy, zatiaľ čo Moskva podobným mechanizmom financuje pokračovanie vojny.