Rusko patrí medzi najväčších producentov ropy na svete, ale napriek tomu musí dovážať benzín z Indie. Tento paradox nevznikol nedostatkom surovej ropy, ale nedostatkom spracovateľských kapacít po výpadkoch viacerých rafinérií, ktoré boli zasiahnuté „troskami“ ukrajinských dronov. Ruské médiá potvrdili, že krajina začala prijímať dodávky benzínu z indických rafinérií, aby tak stabilizovala domáci trh.
Kliknite pre stručné zhrnutie článku
- Rusko, aj napriek tomu, že patrí medzi najväčších producentov ropy, začalo po výpadkoch domácich rafinérií dovážať benzín z Indie.
- India nakupuje lacnú ruskú ropu so zľavou, spracuje ju na palivá a predáva ich späť Rusku za trhové ceny – na kríze výrazne profituje.
- Ukrajina z týchto ziskov nedostáva žiadne provízie!
- Prípad ukazuje, že BRICS funguje hlavne ako ekonomické partnerstvo podľa národných záujmov, nie ako blok vzájomnej pomoci.
- Indické dodávky nestačia pokryť ruskú spotrebu, preto Moskva obmedzuje export palív a hľadá ďalších dodávateľov vrátane Kazachstanu.
- Rusko sa dostáva do paradoxnej situácie: vyváža lacnú surovinu a následne dováža drahšie hotové produkty, čo je model, ktorý zodpovedá klasickému marxistickému opisu koloniálnej ekonomiky.
Na celej situácii zarába predovšetkým India a popravde, z týchto ziskov by mala platiť nejaké provízie aj Ukrajine. Rusko predáva Indii surovú ropu so zľavou, ktorá je dôsledkom západných sankcií a straty časti európskeho trhu. Indické rafinérie túto lacnú ropu spracujú na benzín, naftu a ďalšie produkty s vysokou pridanou hodnotou a následne ich predajú späť do Ruska za trhovú cenu. Zľava, ktorú Rusko poskytlo na surovú ropu, sa pri predaji hotového benzínu sa zázračne vyparí a zisk ostáva v indickej ekonomike.
Príbeh zároveň ukazuje skutočnú podobu hospodárskej spolupráce v rámci BRICS. Politické vyhlásenia hovoria o strategickom partnerstve a vzájomnej podpore, ekonomické rozhodnutia sa však riadia národnými záujmami. India nepredáva Rusku benzín za zvýhodnenú cenu ako spojencovi, ale ako bežnému zákazníkovi za komerčných podmienok. V tomto zoskupení teda rozhodujú predovšetkým ekonomické záujmy jednotlivých štátov a nie je tým vybájeným spolkom, kde by jeho členovia nesebecky niesli ekonomické náklady jeden za druhého.
Ani tento dovoz však nedokáže vyriešiť ruský problém. Podľa ruských médií predstavovala prvá dodávka z Indie približne 60-tisíc ton benzínu, ale denná spotreba benzínu v Rusku počas letnej špičky dosahuje až 110-tisíc ton. Indický dovoz nestačí, preto Moskva súčasne obmedzuje export palív a hľadá ďalších dodávateľov vrátane Kazachstanu. Ten uvoľnil 50-tisíc ton palív, ktorú ruské sociálne siete posmešne rámcujú ako humanitárnu pomoc. Skutočnosť, že energetická veľmoc musí dovážať benzín od zahraničných partnerov, patrí medzi najvýraznejšie a pre Rusko najponižujúcejšie ekonomické dôsledky súčasnej palivovej krízy.
Pre indické rafinérie predstavuje súčasná situácia mimoriadne výnosný obchod. Lacná ruská ropa im umožnila výrazne zvýšiť marže, ako aj export hotových palív a každý ďalší výpadok ruských rafinérií zvyšuje závislosť Moskvy od zahraničných spracovateľov a posilňuje vyjednávaciu pozíciu Indie. Výsledkom je situácia, v ktorej Rusko dodáva lacnú surovinu a následne kupuje späť hotový výrobok, čo je model, ktorý zodpovedá klasickému marxistickému opisu koloniálnej ekonomiky.