František Vnuk – Andrej Hlinka – Tribún slovenského národa
10,00 €
Pražský ilustrovaný spravodaj dňa 25.8.1938, teda niekoľko dní po smrti Andreja Hlinku napísal: „Andrej Hlinka byl tribúnem lidu. Byl již zaživa jediný česko-slovenský politik, o nemž lid spíval písně.“
Od prvých rokov dospelosti až po smrť sa Hlinka usiloval o to, aby pracovitý ľud, z ktorého vyšiel, mohol zaujať také miesto medzi kultúrnymi národmi Európy, aké mu zaslúžene patrí. Ako vyjadrenie svojho životného cieľa si vybral heslo: Za Boha život, za národ slobodu! Burcoval a prebúdzal z pasivity do pozitívnej a plodonosnej práce. Nebojácne presadzoval, čo národu patrí. Nedal sa odstrašiť presilou, ani zlomiť zlobou a násilím protivníka.
Monografia, ktorú napísal vynikajúci slovenský historik František Vnuk, konštatuje premeny v pohľade na Hlinku – kým počas Uhorska naň vrchnosť nazerala ako buriča a prenasledovala ho, ani v Československej republike ho nečakali jednoduché časy, ale vyčerpávajúci autonomistický zápas. A hoci sa toho, za čo sa celý život zasadzoval – slovenskej svojbytnosti – už nedožil, uvedomoval si, že vývoj k nej nezadržateľne smeruje. Aj preto na návrh politika Karola Sidora Snem Slovenskej republiky prijal uznesenie, že: „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ.“ Potom prišlo obdobie temna 1945 – 1989 a jeho meno sa nesmelo pomaly ani vysloviť. Po znovunadobudnutí štátnosti sa jedno z najvyšších vyznamenaní pomenovalo „Rád Andreja Hlinku“ a slovenský parlament prijal v roku 2007 zákon „o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku.“
Vyznamenanie „Rád Andreja Hlinku“ sa už roky z neznámych príčin neudeľuje. Jeho telo ukryté po nálete povstalcov v septembri 1944 bolo vyzdvihnuté z mauzólea v Ružomberku a ukryté tak dôkladne, že sa dodnes nepodarilo objaviť.
Popis
Pražský ilustrovaný spravodaj dňa 25.8.1938, teda niekoľko dní po smrti Andreja Hlinku napísal: „Andrej Hlinka byl tribúnem lidu. Byl již zaživa jediný česko-slovenský politik, o nemž lid spíval písně.“
Od prvých rokov dospelosti až po smrť sa Hlinka usiloval o to, aby pracovitý ľud, z ktorého vyšiel, mohol zaujať také miesto medzi kultúrnymi národmi Európy, aké mu zaslúžene patrí. Ako vyjadrenie svojho životného cieľa si vybral heslo: Za Boha život, za národ slobodu! Burcoval a prebúdzal z pasivity do pozitívnej a plodonosnej práce. Nebojácne presadzoval, čo národu patrí. Nedal sa odstrašiť presilou, ani zlomiť zlobou a násilím protivníka.
Monografia, ktorú napísal vynikajúci slovenský historik František Vnuk, konštatuje premeny v pohľade na Hlinku – kým počas Uhorska naň vrchnosť nazerala ako buriča a prenasledovala ho, ani v Československej republike ho nečakali jednoduché časy, ale vyčerpávajúci autonomistický zápas. A hoci sa toho, za čo sa celý život zasadzoval – slovenskej svojbytnosti – už nedožil, uvedomoval si, že vývoj k nej nezadržateľne smeruje. Aj preto na návrh politika Karola Sidora Snem Slovenskej republiky prijal uznesenie, že: „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ.“ Potom prišlo obdobie temna 1945 – 1989 a jeho meno sa nesmelo pomaly ani vysloviť. Po znovunadobudnutí štátnosti sa jedno z najvyšších vyznamenaní pomenovalo „Rád Andreja Hlinku“ a slovenský parlament prijal v roku 2007 zákon „o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku.“
Vyznamenanie „Rád Andreja Hlinku“ sa už roky z neznámych príčin neudeľuje. Jeho telo ukryté po nálete povstalcov v septembri 1944 bolo vyzdvihnuté z mauzólea v Ružomberku a ukryté tak dôkladne, že sa dodnes nepodarilo objaviť.
Ďalšie informácie
| Hmotnosť | 0,2 kg |
|---|---|
| Autor: | František Vnuk |
| ISBN: | 978-80-69154-04-9 |
| Jazyk: | slovenčina |










