Predseda Komunistickej strany Ruskej federácie Gennadij Zjuganov na predvolebnom zjazde KPRF navrhol, aby štát siahol na bankové vklady občanov a firiem a použil ich na krytie rastúceho schodku ruského štátneho rozpočtu. V bankách podľa neho „leží“ 130 biliónov rubľov, ktoré ekonomike ani financovaniu vojny nič neprinášajú, pričom 30 biliónov rubľov je dostupných okamžite. Zjuganov zároveň navrhol, aby o zabavení vkladov občanov rozhodol prezidentským dekrétom priamo Vladimir Putin, pretože ako ako vrchný veliteľ disponuje mimoriadnymi právomocami.
Kliknite pre stručné zhrnutie článku
- Gennadij Zjuganov navrhol použiť bankové vklady občanov a firiem na krytie rastúceho rozpočtového deficitu Ruska. Tvrdí, že v bankách leží 130 biliónov rubľov, z ktorých 30 biliónov je dostupných ihneď.
- Po vlne kritiky Zjuganov aj KPRF svoje výroky zmiernili, no návrh vyvolal ostrú reakciu predstaviteľov ruskej vlády a opäť otvoril diskusiu o bezpečnosti súkromných úspor.
- Diskusia prichádza v čase prudko rastúceho rozpočtového deficitu, keď sa zároveň pripravuje zavedenie digitálneho rubľa, ktorý rozšíri možnosti štátneho dohľadu nad finančnými transakciami.
- Obavy Rusov sa už prejavujú v praxi – rastú výbery hotovosti z bánk, a to nielen pre časté výpadky internetu, ale aj pre obavy z možných zásahov štátu do bankových vkladov.
Spomenutá suma 130 biliónov rubľov sa skladá zo 67 biliónov rubľov na účtoch fyzických osôb a 63 biliónov, ktoré majú v bankách uložené firmy. Podľa Zjuganova tieto prostriedky iba „obohacujú bankárov“ a nejdú ani do výroby, ani na vojnové účely. V tomto prípade ide o najotvorenejšiu verejnú výzvu na siahnutie na súkromné úspory občanov, akú v Rusku za posledné roky vyslovil politik ruského parlamentu.
Predseda výboru Štátnej dumy pre finančný trh Anatolij Aksakov reagoval okamžite. Návrh nazval provokáciou a jeho autora „nepriateľom krajiny“, pričom pripomenul, že tieto vklady sú zdrojom úverov a ich konfiškácia by poškodila ruské hospodárstvo. Je zaujímavé, že Aksakov, ktorý bráni vklady obyvateľstva v bankách, je zároveň veľkým zástancom zavedenia digitálneho rubľa. Dalo by sa teda špekulovať, že nechce vyplašiť obyvateľstvo z bánk dovtedy, kým nebude neskoro a z ruského digitálneho finančného gulagu už nebude úniku.
Aj Zjuganov svoje slová neskôr poprel. V rozhovore pre portál Podjom začal tvrdiť, že o konfiškácii nehovoril a „vklady občanov sú posvätné“. Zároveň však uviedol, že „peniaze musia pracovať,“ a skritizoval fungovanie bankového systému a vysoké úrokové sadzby stanovené Ruskou centrálnou bankou. Škodu hasilo aj tlačové oddelenie KPRF s vysvetlením, že z prejavu vraj jasne vyplýva to, že o zabavovaní vkladov reč nebola.
Návrh prišiel v momente, keď ruské verejné financie praskajú vo švíkoch. Za prvý polrok 2026 dosiahol deficit federálneho rozpočtu 5,73 bilióna rubľov, teda 2,5 % HDP, čo je 1,7-násobok oproti rovnakému obdobiu vlaňajška. Ministerstvo financií priznáva prekročenie celoročného cieľa a ekonóm Michail Zadornov odhaduje, že spolu s regiónmi, ktoré sú v mínuse ďalších 1,5 bilióna, sa celkový schodok do konca roka priblíži k 8 biliónom rubľov.
Do tejto debaty vstupuje aj spomínané zavádzanie digitálneho rubľa. Centrálna banka Ruska pracuje na digitálnej verzii meny, ktorá má fungovať ako nový elektronický nástroj štátom kontrolovaných platieb.
Samotný digitálny rubeľ neznamená, že štát môže automaticky zabavovať peniaze občanov. Digitálne meny centrálnych bánk však vo všeobecnosti poskytujú štátu podrobnejší prehľad o pohybe finančných prostriedkov a umožňujú nastavovať pravidlá používania peňazí.
Zdá sa, že časť Rusov podobný vývoj považuje za možný, pretože v posledných mesiacoch sa výrazne zvýšili výbery hotovosti z ruských bánk. Okrem hrozby konfiškácie vkladov sú hlavným dôvodom opakované výpadky internetu, ktoré úrady odôvodňujú ochranou pred ukrajinskými dronmi. Počas nich prestávajú fungovať bankové aplikácie, platobné terminály a aj niektoré bankomaty, čo núti domácnosti aj firmy k vytváraniu hotovostných rezerv. Aj Ruská centrálna banka vo svojom zhrnutí diskusie o kľúčovej úrokovej sadzbe uvádza, že rastúci dopyt po hotovosti v marci a apríli mohol súvisieť s dočasnými výpadkami internetu a snahou obyvateľstva mať k dispozícii platobný prostriedok nezávislý od fungovania digitálnej infraštruktúry.
Podpredseda predstavenstva Sberbank Taras Skvorcov priznal, že odliv vkladov do hotovosti súvisí aj s politickými výzvami zabaviť vklady v bankách, ktoré sa pred septembrovými voľbami do Dumy množia ako huby po daždi. Len v máji 2026 klesli vklady fyzických osôb v ruských bankách o 550 miliárd rubľov a Sberbank zaznamenala najväčší mesačný odliv termínovaných vkladov za posledné dva a pol roka.
Hoci ruské vedenie aj KPRF odmietajú, že by sa pripravovalo zabavovanie bankových vkladov, samotná verejná diskusia o tejto možnosti už podľa správania sporiteľov ovplyvňuje dôveru verejnosti v ruský bankový systém.