Andrej Kovalov, predseda Celonárodného hnutia ruských podnikateľov v rozhovore pre portál FedPress vyhlásil, že ruská ekonomika je ako umierajúci muž. Kovalov, ktorý je okrem iného členom odborných rád pri ruskej vláde, tvrdí, že bez vojny by ruská ekonomika dávno skolabovala a je v podstate udržiavaná na umelej výžive, ktorá sa raz vyčerpá. Jeho slová sú o to závažnejšie, že pochádzajú z úst človeka, ktorý sa dlhé roky pohybuje v najvyšších kruhoch ruského biznisu a má prístup k informáciám priamo z terénu.
Ruské hospodárstvo výrazne je závislé od exportu surovín, najmä ropy a plynu, pričom však príjmy z ich predaja výrazne klesli. V praxi sa tak prejavujú účinky západných sankcií, ale aj neochoty Číny a iných zákazníkov odoberať ruské suroviny za európske ceny. Výroba klesá, investície sú na minime a dôvera ruských podnikateľov v lepšiu budúcnosť je na bode mrazu. To potvrdzujú aj údaje z rôznych ekonomických štúdií, ktoré potvrdzujú pokles ruského HDP a to aj napriek zvýšeným výdavkom na zbrojenie.
Ruská ekonomika je podľa neho „v kóme“ a pri živote ju drží len obrovský prílev zo vzduchu vytvorených peňazí, ktoré smerujú do zbrojárskeho priemyslu. Ruský štát zároveň znižuje, či rovno ruší reálne investície do civilných odvetví, infraštruktúry, alebo rozvoja ľudského kapitálu. Výsledkom je „rast bez rozvoja“ – ekonomika síce opticky funguje a donedávna dokonca aj formálne rástla, ale len vďaka výrobe zbraní a munície, ktoré nemajú žiadnu mierovú hodnotu. Tento rast je podľa Kovalova neudržateľný a po skončení vojny očakáva prudký pád ruskej ekonomiky.
Kovalov nie je prvý, kto na tieto problémy upozorňuje. Už v októbri 2023 Ruská centrálna banka pod vedením Elviry Nabiullinovej zvýšila základnú úrokovú sadzbu na 15 percent. Dôvodom bola hrozba prehriatia ekonomiky a rastúca inflácia, ktorú poháňajú vojenské výdavky. Banka vo svojom stanovisku uviedla, že „dopyt výrazne prevyšuje kapacitu ponuky“, čo je priamy dôsledok masívneho pumpovania peňazí do zbrojárskeho sektora.
Je teda možné, že Rusko po vojne čaká nielen hospodárska, ale aj sociálna kríza. Milióny ľudí zamestnaných v zbrojárskom priemysle prídu o prácu, keďže dopyt po tankoch a delostrelectve prudko klesne. Štátny rozpočet, ktorý je už teraz v deficite, bude čeliť obrovským výdavkom na sociálne dávky a podporu nezamestnaných, alebo na túto úlohu ruský štát rezignuje. Pre Európu to znamená, že Rusko pravdepodobne nebude schopné dlhodobo financovať svoju vojenskú mašinériu, čo môže urýchliť koniec konfliktu. Zároveň to však vytvára riziko, že Kremeľ sa v zúfalej snahe udržať moc uchýli k ešte agresívnejším krokom a to nielen smerom k zahraničiu, ale aj dovnútra, čo povedie ešte k väčším represiám a ďalšiemu zbedačovaniu ruského obyvateľstva.
Kovalov nie je hocikto. Je zakladateľom viacerých úspešných firiem a členom odborných rád pri ruskej vláde. Jeho hnutie združuje tisíce malých a stredných podnikateľov, ktorí sú priamymi obeťami súčasnej hospodárskej politiky. Jeho slová majú váhu, pretože nie sú prejavom opozičnej rétoriky, ale pragmatickej analýzy z vnútra systému.
Táto kritika odhaľuje najväčšiu slabinu Putinovho režimu. Ruská ekonomika sa stala rukojemníkom vojny a akákoľvek snaha o jej „normalizáciu“ by znamenala kolaps. Štátne médiá síce hlásajú, že sankcie nefungujú a ruský priemysel prekvitá, no realita je podľa Kovalova úplne iná. V spomínanom rozhovore ďalej uviedol, že „vojnová konjunktúra je ako droga – čím viac ju užívate, tým viac potrebujete, a keď prestanete, nastane abstinenčný syndróm“.
Ekonomická trajektória Ruska tak zostáva predmetom ostrých sporov medzi oficiálnymi vyhláseniami štátu, názormi časti podnikateľskej a analytickej obce a realitou. Kovalovove tvrdenia zapadajú do širšej debaty o udržateľnosti vojnového ekonomického modelu, ktorý môže prinášať krátkodobý rast, no zároveň vytvára štrukturálne riziká do budúcnosti.