Podľa informácií z ruského ministerstva energetiky, ktoré poskytol námestník ministra Dmitrij Islamov, 62 uhoľných spoločností je v stratách, z toho 20 už úplne zastavilo ťažbu. Celkové straty sektora dosiahli 408 miliárd rubľov (približne 5 miliárd dolárov). Tento dramatický pokles nie je izolovaným problémom, ale odráža hlbšie štrukturálne problémy celej ruskej ekonomiky.
Širší ekonomický kontext
Súčasná kríza uhoľného sektora sa odohráva na pozadí všeobecného ekonomického poklesu v Rusku. Začiatok roka 2026 priniesol pokles hospodárskej aktivity o 1,5 %, pričom spracovateľský priemysel sa zmenšil v takmer všetkých odvetviach. Až 22 priemyselných odvetví zaznamenalo výrazné straty. Nákladná doprava dosiahla najnižšie čísla za posledných šesť rokov a veľké obchodné siete začali rušiť svoje predajne. Ruskí obyvatelia podľa expertov uprednostňujú šetrenie pred spotrebou, čo ďalej brzdí domácu ekonomiku.
Problémy uhoľného priemyslu sú vážne, keďže ide o kapitálovo náročný sektor. Kemerovská oblasť, najväčší ruský región produkujúci uhlie, vykázala v prvom štvrťroku 20-percentný rozpočtový deficit v dôsledku klesajúcich daňových príjmov. Ak situácia pretrvá, straty ruských uhoľných spoločností by sa mohli v tomto roku zvýšiť až na približne 800 miliárd rubľov (10 miliárd USD).
Dôvody krízy
Jedným z hlavných faktorov krízy je pokles dopytu, najmä zo strany Číny, ktorá postupne znižuje dovoz ruského uhlia. Tento trend odráža presun ruského exportu z európskych trhov na východ, ktorý však nedokázal plne kompenzovať straty. Ruský energetický sektor čelí kombinácii slabšieho vývozu a nižších cien, čo sa prejavuje aj v znížených príjmoch štátneho rozpočtu.
Problémy sa prehlbujú aj v dôsledku sankcií, ktoré obmedzujú prístup k západným technológiám a financiám. Výsledkom sú nútené dovolenky a prepúšťanie v priemyselných podnikoch, vrátane uhoľných. Podľa dostupných informácií sa v ďalších závodoch v kovospracujúcom, baníckom, drevárskom a uhoľnom priemysle znížil počet zamestnancov, pracovný čas alebo objem produkcie.
Dlhodobé dôsledky
Súčasná kríza uhoľného sektora môže mať pre ruskú ekonomiku vážne dlhodobé dôsledky. Vzhľadom na kapitálovú náročnosť ťažby uhlia a jej význam pre zásobovanie energetiky a priemyslu, jej pokles môže spôsobiť reťazové efekty v ďalších odvetviach. Súčasne predstavuje varovný signál o neudržateľnosti ruského ekonomického modelu, ktorý je príliš závislý na exporte surovín a citlivý na zmeny na svetových trhoch.
Ruská vláda sa snaží riešiť problémy presmerovaním obchodu na východ, hlavne na Čínu a iné ázijské trhy. Tento proces, často označovaný ako „azianizácia“ ekonomiky, však prináša vlastné výzvy. Čínsky trh, hoci veľký, je náročnejší a ponúka nižšie ceny, čo potvrdzujú aj údaje o vývoze plynu – priemerná cena plynu pre Čínu je o takmer 32 % nižšia ako pre európske trhy.
Nájdete ma aj na Facebooku: