Začiatok ruských dodávok ropy do Indie, za ktoré India platí svojou vlastnou menou, bol v proruských kruhoch oslavovaný ako ďalší klinec do rakvy dolára. Rusko sa však svojim vlastným rozhodnutím dostalo do pasce, pričom India toto nevýhodné postavenie svojho ruského partnera využíva.
Kliknite pre stručné zhrnutie článku
- Rusko chcelo oslabiť dominanciu dolára platbami za ropu v rupiách, no namiesto toho nahromadilo miliardy v mene, ktorú mimo Indie len ťažko využije.
- Ruské firmy majú podľa odhadov v Indii uviaznuté rupie v hodnote desiatok miliárd dolárov, ktoré nemožno jednoducho previesť alebo minúť mimo krajiny.
- Čína, na ktorej je Moskva ekonomicky čoraz viac závislá, nemá záujem prijímať veľké objemy indickej meny a preferuje jüan alebo dolár.
- India využíva svoju výhodnú pozíciu – nakupuje lacnú ruskú ropu, zatiaľ čo platby zostávajú v jej ekonomike a časť spracovaných produktov následne predáva späť Rusku za svetové ceny.
- Prípad ukazuje limity ruskej „dedolarizácie“: nahradiť dolár vlastnou menou nestačí, ak ju partneri mimo danej krajiny nedokážu alebo nechcú používať.
Časť platieb v rupiách totiž končí na takzvaných vostro účtoch, ktoré sú vedené v indických bankách. Problémom pre ruských dodávateľov je to, že z týchto účtov nie je rupie možné len tak vybrať, pretože ich prevod mimo Indie podlieha súhlasu Indickej centrálnej banky.Podľa odhadov, ktoré v roku 2023 citovali Moscow Times, mohli ruské firmy už v roku 2023 nahromadiť v Indii rupie v hodnote približne 39 miliárd dolárov.
Podľa ukrajinskej Zahraničnej spravodajskej služby, dosiahol v období apríl-december 2025 objem obchodnej výmeny medzi Ruskom a Indiou 63,6 miliardy dolárov, z čoho však takmer 59 miliárd tvoril vývoz ruskej ropy do Indie. Indický export do Ruska sa zas dlhodobo pohybuje v hodnotách 6 až 7 miliárd dolárov za rok, čo však neznamená, že táto obchodná nerovnováha je pre Rusko výhodná, práve naopak. Samotný obchodný prebytok by za normálnych okolností nebol problémom, problém je v tom, že ho Rusko inkasuje v mene, ktorú nedokáže použiť mimo Indie, pretože indická rupia nie je voľne zameniteľná a mimo Indie ju ako platbu prakticky nikto neprijíma.
Zdroj z ruskej bankovej sféry, ktorý je blízky centrálnej banke tieto finančné prostriedky dokonca označil za „zbytočné“, keďže príjem v nekonvertibilnej indickej mene má mimo Indie minimálnu hodnotu. K nevôli Ruska, tento postoj zastáva aj Čína, na ktorej je Rusko ekonomicky čoraz viac závislé, ale za svoju pomoc si nechá bezohľadne zaplatiť. Peking totiž preferuje vlastnú menu jüan alebo iné medzinárodne využiteľné meny a nemá veľký záujem hromadiť menu krajiny, s ktorou má dlhodobé geopolitické spory a ktorú by sám mimo Indie len ťažko využil.
Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov existenciu tohto problému verejne pripustil, keď na tlačovej konferencii povedal, že sa „nazhromaždila obrovská suma v rupiách a tieto prostriedky zatiaľ nenachádzajú uplatnenie“. Inými slovami, Rusko vyviezlo ropu, dostalo za ňu platbu v rupiách, ale ich využitie mimo Indie zostáva zásadne obmedzené.
Ruskú rétoriku o triumfe nad dolárom to však nezastavilo a v máji 2026 v Naí Dillí Lavrov hovoril o cieli do roku 2030 rusko-indický obchod zdvojnásobiť, a to na hodnotu 100 miliárd dolárov. Avšak už len to, že sa o tejto sume hovorí v dolároch a nie v rubľoch alebo rupiách naznačuje, že k skutočnej dedolarizácii vedie ešte dlhá cesta.
Indická centrálna banka medzitým hľadá spôsob, ako ruské firmy presvedčiť, aby nahromadené rupie investovali priamo do indickej ekonomiky, čo v skutočnosti znamená, že ich z voľných zostatkov na účtoch majú premeniť na inú formu v Indii uviaznutého kapitálu. Vedúci devízového oddelenia RBI Senthil Kumar to opísal slovami, že sa „snažia byť flexibilní“, zatiaľ čo ruské banky tlačia na nové riešenia.
Trpezlivosť však dochádza aj časti ruského establišmentu. Krajne konzervatívna prokremeľská televízia Tsargrad v marci 2026 citovala ekonóma Alexeja Zubca, podľa ktorého sa India ukázala ako nespoľahlivý obchodný partner, pretože stačilo, aby Washington pohrozil clami, a India pozastavila nákup ruskej ropy. Zubec Moskve odporúča stavať radšej na overenejších partneroch, akými sú Čína alebo Vietnam. Je to pozoruhodné priznanie z prostredia, ktoré Rusko bežne prezentuje ako suverénnu veľmoc, ktorá diktuje podmienky zvyšku sveta.
Negatív je pre Moskvu viacero. Hodnotu nahromadených prostriedkov priebežne znižuje aj oslabovanie rupie – hodnota indickej rupie opakovane dosahovala rekordné minimá a smerovala k hranici 100 rupií za dolár. Tlak na jej kurz pretrvával aj v polovici júla 2026, keď Indická centrálna banka bola nútená predávať svoje dolárové rezervy, aby udržala kurz rupie na požadovaných hodnotách. Bývalý ruský minister financií Michail Zadornov dokonca uviaznuté rupie označil za jednu z príčin oslabenia rubľa, hoci ruská centrálna banka tento vplyv oficiálne bagatelizuje. Je iróniou, že tentoraz za uviaznutím peňazí nestoja sankcie, ale ruské rozhodnutie stoj čo stoj obchodovať v mene, o ktorej ruské banky vopred vedeli, že je na svetových trhoch len ťažko využiteľná.
Pre Indiu je táto situácia jednoznačne výhodná – kupuje ropu s výrazným diskontom a utŕžené peniaze zostávajú v jej ekonomike. A aby toho nebolo málo, v súvislosti s ruskou palivovou krízou, India zo zľavnenej ropy vyrobí benzín, ktorý následne za svetové ceny exportuje aj do Ruska.
India sa kľúčovým odberateľom ruskej ropy stala až po roku 2022, keď Rusko začalo strácať európske trhy. Mechanizmus platieb v rupiách zaviedla indická centrálna banka v júli 2022 a prvé správy o „zamrznutých“ miliardách sa objavili už v priebehu roka 2023. Odvtedy sa problém rieši sľubmi o investíciách do indických akcií a dlhopisov, hľadaním náhradných mien a diplomatickými rokovaniami, no k systémovému riešeniu doteraz nedošlo. Rusko sa síce pýši, že sa mu podarilo nahradiť stratené európske trhy, ale už menej hovorí o tom, za akú sumu svoje suroviny predáva a čo si za utŕžené peniaze môže vlastne kúpiť.