Ukrajinské útoky dronmi spôsobili vážne problémy ruskej rafinérskej sieti. Z 26 poškodených závodov sa do plnej prevádzky do konca júla 2026 vrátilo iba osem. Ďalšie fungujú obmedzene alebo zostávajú úplne odstavené.
Kliknite pre stručné zhrnutie článku
- Ukrajinské dronové útoky poškodili od začiatku roka 2026 desiatky ruských rafinérií. Z 26 zasiahnutých závodov sa do plnej prevádzky vrátilo iba osem.
- Moskva tvrdí, že situáciu stabilizuje, no dostupné údaje ukazujú pomalú obnovu kapacity, pričom časť rafinérií stále funguje obmedzene alebo zostáva odstavená.
- Opravy poškodených závodov sú nákladné a komplikované aj pre sankcie, ktoré obmedzujú dostupnosť niektorých technológií a komponentov.
- Výpadky sa prejavili na ruskom palivovom trhu – rastom cien, obmedzeniami predaja, dovozom benzínu z Bieloruska a uvoľnením požiadaviek na kvalitu palív.
- Ukrajinská stratégia sa posunula od plošných útokov k cieleniu na kritické časti rafinérií, čo spomaľuje obnovu a vytvára tlak na ruskú energetickú infraštruktúru.
Moskva tvrdí, že situáciu stabilizuje, avšak údaje citované denníkom Moscow Times na základe analýzy Financial Times a dát S&P Global Commodity Insights ukazujú pomalú obnovu kapacity a rastúci tlak na ruský palivový trh.
Do plnej prevádzky sa vrátilo osem podnikov, najväčšia ruská rafinéria v Omsku, komplex Taneco v Tatarstane a Gazpromneftechim Salavat v Baškirsku. Ďalej ide o dva závody v Ufe (Ufaneftechim a Novoufimský NPZ), Permnefteorgsintez, Uchtinský NPZ a Antipinský NPZ v Ťumeni. Čiastočnú obnovu prevádzky hlásia napríklad Moskva, Riazaň, Nižný Novgorod a Volgograd.
Slová verzus čísla
Údaj o ôsmich úplne obnovených rafinériách z celkových 26 je v príkrom rozpore so slovami ruského vicepremiéra Alexandra Novaka, ktorý 28. júla vyhlásil, že situácia sa stabilizuje, zatiaľ čo ukrajinský generálny štáb tvrdí, že ukrajinské útoky vyradili 42,7 percenta plánovanej kapacity ruskej rafinérskej siete. Financial Times na základe satelitných snímok odhaduje výpadok na viac než 30 percent reálnej a 45 percent nominálnej kapacity. Od začiatku roka ukrajinské drony zaútočili na ruské rafinérie najmenej 194-krát, čo je jedenásťkrát viac než za rovnaké obdobie minulého roka.
Cena opráv
Najťažšie poškodená moskovská rafinéria v Kapotni obnoví výrobu až v roku 2027, pričom oprava má stáť približne miliardu dolárov. Nezávislý ekonóm Vladislav Inozemcev z portálu Riddle Russia odhaduje škody rafinérskeho sektora na 6 až 7 miliárd dolárov, čo podľa júnových údajov predstavuje približnú hodnotu týždňového ruského exportu ropy a ropných produktov. Ukrajinská strana uvádza výrazne vyšší odhad a hovorí o stratách až 13,5 miliardy dolárov.
Čo hovorí Kremeľ
Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov útoky na rafinérie odmietol označiť za zásadný problém a Rusko bude podľa neho hľadať odpoveď skôr v postupe na ukrajinskom území než v obrane vlastnej energetiky. Vladimir Putin pripustil, že údery „vytvárajú problémy“, ale pociťovaný nedostatok označil za nekritický. Samotné priznanie, že útoky spôsobujú problémy, však ukazuje rozdiel medzi verejným obrazom ruskej energetickej odolnosti a praktickými problémami pri ochrane jej kritickej infraštruktúry.
Rafinérie si od roku 2022 postupne budujú protidronovú ochranu vrátane sietí a improvizovaných krytov. Ruský podnikateľ citovaný denníkom Financial Times prirovnal túto obranu k stredovekej kavalérii útočiacej v klinovej formácii. Osamelý dron môže ochranná sieť zachytiť, no koordinovaný útok viacerých dronov naraz výrazne znižuje účinnosť tohto typu ochrany. To vysvetľuje, prečo sa opravy rafinérií pri opakovaných ukrajinských útokoch naťahujú až na mesiace.
Prázdne pumpy, plné cisterny z Bieloruska
Pre bežného obyvateľa Ruska sa to prejavuje priamo na čerpacej stanici. Obmedzenia predaja benzínu platia v aspoň 60 z 83 ruských regiónov, ceny benzínu vzrástli od konca decembra o viac ako 16 percent a nafty o 18 percent. Moskva zároveň za prvých sedem mesiacov tohto roka zvýšila dovoz benzínu z Bieloruska až dvadsaťpäťnásobne na takmer 665-tisíc ton a od júla dovolila predávať palivo podľa nižšej normy Euro-3, ktorá nahradila doteraz platnú Euro-5. Rozpočtový dopad je podľa analýzy Riddle Russia paradoxne zvládnuteľnejší, než by sa čakalo, pretože nižšie štátne kompenzácie ropným firmám čiastočne vykrývajú výpadok daňových príjmov.
Skutočným rizikom pre Kremeľ nie je ani tak vojenská, ale politická rovina, pretože opakované výpadky paliva narúšajú obraz obyvateľstva o krajine, ktorú vojna údajne nezasahuje. Energetická veľmoc, ktorá si roky budovala imidž nedotknuteľnosti, dnes drží svoj trh nad vodou len dovozom a znížením kvality paliva na úroveň spred pätnástich rokov.
Ukrajinská dronová kampaň
Ukrajina útočí na ruské rafinérie systematicky od roku 2024, no dosah aj intenzita útokov sa zásadne zmenili až po auguste 2025. Kým staršie drony dolietali maximálne 800 až 1 000 kilometrov od frontu, dnešný typ Fire Point FP-1 Extended Range má podľa výrobcu dolet až 3 400 kilometrov a v júli 2026 zasiahol rafinériu v Omsku vzdialenú 2 500 kilometrov od ukrajinských hraníc. Ukrajinská armáda sa zároveň presunula od plošných úderov k cieleniu na konkrétne a ťažko nahraditeľné súčiastky, ako sú krakovacie a odsoľovacie jednotky, ktoré Rusko pre sankcie nevie rýchlo nahradiť. Práve táto zmena cieľov, nie samotný počet útokov, vysvetľuje, prečo sa obnova rafinérií v roku 2026 oproti minulosti výrazne spomalila.
Útoky na rafinérie zatiaľ neochromili ruskú energetiku, ktorá má stále veľké zásoby a možnosti presúvať dodávky. Ukázali však slabinu systému, ktorý bol dlhé roky považovaný za jeden z pilierov ruskej ekonomickej odolnosti. Pre Moskvu preto nejde iba o problém výroby palív, ale aj o otázku schopnosti chrániť vlastnú kritickú infraštruktúru pred relatívne lacnými a opakovanými útokmi.