Ruské ministerstvo financií navrhlo v rozpočte na rok 2026 znížiť vojenské výdavky o 3 až 4 percentá – prvý raz od začiatku invázie na Ukrajinu. Zároveň plánuje znížiť civilné výdavky na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a údržbu infraštruktúry a to až o 10 percent a zvýšiť niektoré dane.
Hlavným dôvodom nútených rozpočtových škrtov sú klesajúce príjmy z vývozu ropy a plynu. Podľa ministerstva dosiahli rozpočtové príjmy z ich predaja 8,5 biliónov rubľov (100 mld. EUR), avšak oproti roku 2024 ide o prepad až o 24%. Hlavným dôvodom tohto prepadu sú podľa ministerstva ich (v dôsledku sankcií a cenových stropov) nižšie, ako očakávané ceny.
Zároveň neustále rastúci ruský dlh trpí z dôvodu medzinárodných sakcií a vylúčenia zo svetových finančných trhov vysokými úrokovými sadzbami. To znamená, že podľa projekcií ministerstva zaplatí Rusko na úrokoch v roku 2026 viac, ako minie na školstvo a zdravotnú starostlivosť dohromady. Výdavky na obsluhu dlhu budú podľa prognóz 3,316 bilióna rubľov, zatiaľ čo na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť pôjde 3,027 bilióna. Ruský zdravotný systém je zároveň zaťažený vojnou na Ukrajine a starostlivosťou a zranených ruských vojakov a tak je otázne, koľko z týchto prostriedkov potečie do civilného sektora.
Finančné problémy sa však neobmedzujú len na federálny rozpočet, pretože v dlhoch sa topia aj ruské regióny. 74 z 89 z nich viac minie, ako zarobí a sú odkázané buď na finančné transfery z Moskvy, alebo na drahé komerčné pôžičky. Napríklad Ťumenská oblasť, ktorá je centrom ropného priemyslu, musí svoj dlh vo výške 50 miliárd rubľov okrem iného financovať aj komerčnými bankovými pôžičkami s 14 až 20% úrokovou sadzbou.
K nižším rozpočtovým príjmom prispieva aj neduživý podnikateľský sektor. Viac ako polovica ruských spoločností uvádza nižšie zisky, zmrazuje investície a až štvrtina z nich bola nútená prepúšťať. Napríklad automobilka AvtoVAZ, výrobca Lacetti a Nivy, už v roku 2024 oznámila prepustenie 1 500 zamestnancov a dočasné uzavretie jednej z výrobných liniek.
Riešenie rozpočtových problémov nepredstavuje ani bájny Fond národného blahobytu. Ten po štyrok rokoch drancovania obsahuje iba nepredajné aktíva – akcie štátnych podnikov, ktoré nikto nechce kúpiť. Podľa údajov ministerstva financií sa hodnota fondu znížila na 3,5 bilióna rublov (38 miliárd USD).
Rusko zajtra neskrachuje. Jeho ekonomika je stále schopná financovať vojnu a štát má naďalej k dispozícii významné zdroje. Zároveň však platí, že ruská ekonomika aj spoločnosť boli za posledné roky reorganizované okolo vojnového úsilia, čím vznikli silné záujmové skupiny závislé od pokračovania konfliktu – od štátnych podnikov a zbrojárskeho priemyslu až po regionálne elity profitujúce z vojenských zákaziek. Práve preto nemusí byť ukončenie vojny pre Kremeľ iba politickým, ale aj ekonomickým problémom.
Napriek tomu sa hromadia signály, že súčasný model naráža na svoje limity. Klesajúce príjmy z exportu energií, rastúce náklady na obsluhu dlhu, zadlžené regióny, slabnúce súkromné investície či postupné vyčerpávanie rezerv samy osebe nepredstavujú katastrofu. Spolu však vytvárajú obraz krajiny, ktorej finančný a hospodársky manévrovací priestor sa postupne zužuje. Nejde o predpoveď bezprostredného kolapsu, ale o sériu drobných trhlín, ktoré môžu historici raz označiť za začiatok konca modelu, na ktorom dnes stojí Putinovo Rusko.
Pred pár rokmi mnohí v Európe a Severnej Amerike pozerali na Rusko s rešpektom – silná armáda, stabilná mena, bohaté zdroje – dnes sa však ruská ekonomika nachádza v bezprecedentnej kríze. Vyzerá to tak, že z krajiny, ktorá sa chválila svojou odolnosťou voči sankciám, sa pomaly stáva štát na pokraji finančného kolapsu.