8. Poďme na nepríjemnú tému. Od roku 2022 prebieha rusko-ukrajinská vojna. Správnejšie by bolo ale označiť dátum od roku 2014 kedy Kremeľ otvorene podporoval ľudsky, materiálne a politicky boje separatistov na Donbase. Skús popísať ako túto situáciu vníma bežný Rus z tvojho okolia.
Toto je zložitá otázka, lebo spektrum názorov je tu dosť široké, ale momentálne, keď už ten dotyk vojny je cítiť aj v Moskve a vládna garnitúra zavádza stále viacej obmedzení – ako je obmedzovanie a blokovanie internetu ( aktuálne pred dňom víťazstva 9.mája 2026) – pohľad na vojnu sa markantne mení a tej propagande verí menej a menej ľudí.
Naposledy sa mi stal prípad keď taxikár, etnický Rus s ktorým som sa pustil do debaty úplne otvorene začal hovoriť o nespokojnosti ľudí. Pýta sa ma – „ viete koľko stojí ľudský život v Moskve a Podmoskoví? Podľa kontraktu 5 miliónov rubľov (60 000 EUR) – toľko zaplatia ľudom ktorých pošlú zomrieť na Ukrajinu a za čo? Sám povedal že na dovolenke sa stretol s Ukrajincami a o žiadnej nevraživosti nemohlo byť reči, práve naopak. Pýtam sa, koľko životov dvoch bratských národov bude stáť kým skutočne pochopia kto je ich katom.
Avšak stále sú tu prítomné aj názory, ktoré adorujú názory verchušky o „spravodlivej vojne“ Ruska proti celému Západu ktorí ohrozujú Rusko a Rusov. Ale je nutné poznamenať že na ekonomike, tak aj na ľuďoch sa začína prejavovať únava z celej tejto situácie.
9. Okolo vojny panuje veľa mýtov. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že v mnohom je rétorika RF podobná tej z Maďarska. Jedny hovoria o nespravodlivosti ohľadne rozpadu ZSSR či Veľkého Ruska, druhý si vytvorili legendu o tzv Trianonskej zrade. Ako to vidíš ty?
Myslím že si to veľmi dobre vystihol, keďže paralela je tu dosť citeľná a ten nostalgický revanšistický ston sa tu ozýva hlavne v spojitosti s históriou (ZSSR) presne ako u Maďarov v spojitosti k „hornej zemi“. V prípade Ruska je o to delikátnejšie, že tu je silný pocit „urazenej veľmoci“ po prehratí Studenej vojny, ktorá si chce prinavrátiť právo na uznanie vo svetovom meradle. Možno aj z toho pramení to idealizovanie ZSSR. Moje autochtónne videnie princípu národu a štátu sa často nezhoduje s ich zdedeným internacionalistickým videním.
10. Na fronte prebehlo už niekoľko veľkých bitiek, ktoré môžeme pokojne označiť termínom „mlynček na mäso“. Napokon ruské médiá často hovoria, že nebojujú iba s Ukrajinou ale rovno s NATO. Zaujíma ma či sa ruské straty v bojoch ešte stále dotýkajú predovšetkým periférie či menších miest, alebo už vojna dorazila aj do Moskvy?
Myslím že to stále zostáva témou hlavne malých miest a vidieku, i keď viem aj o prípadoch z Moskvy. Po celej Moskve sú billboardy s „hrdinami“ Ruska slúžiacim vlasti na Ukrajine a náborovými billboardami a reklamami na službu v armáde na kontrakt a z takého kolosa akým Moskva je určite dosť ľudí čo to podpíše. Dych vojny tu ľudom dýcha skrz dronov pred ktorými už ani Moskva nie je mimo dosahu. Donedávna som smial nad správami že ruskí vojaci si musia dokupovať výbavu oblečenia kde kade, no je to nedávno ako mi známa spomínala, že synovi ktorí šiel na základnú službu musela dokupovať výstroj v obchode „vojenský trh“ lebo mu chýbali základné veci.
11. Zachytil som viacero správ a to aj na ruských weboch, že zo súčasnej situácie ekonomicky profituje Čína a Kremeľ sa okrem vojenských akcií sústreďuje na cenzurovanie internetu a komunikačných aplikácií, ktoré si aj ty okrajovo spomenul. Aké s tým máš skúsenosti ty?
Začnem rovno s tou cenzúrou ktorá je teraz najaktuálnejšou témou. Ako som vyššie spomenul, momentálne pred dňom víťazstva, ľudia dostali SMS že mobilný internet v dňoch 5-9.mája bude blokovaný a bude dostupný len na domácich sieťach a skutočne môžem potvrdiť – v deň oznámenia som sa nevedel cez mobilné dáta nijak pripojiť na internet.
Čínsky kapitál, udalosťami ktoré sa udiali v roku 2022 po opustení ruského trhu „západnými spoločnosťami“ , ovládli v podstate celý trh. Najväčší dosah toho je vidieť v automobilovom priemysle. Spoločnosť Volkswagen s jej výrobným závodom v meste Kaluga po krátkych právnych „kotrmelcoch“ padla do rúk investičnej skupine AGR Automotive Group a zakrátko už sa tam rozbiehala výroba čínskych modelov áut. Rovnaký proces nasledoval aj pri Škodovke v Nižnom Novgorode a Hyundai v Petrohrade. Tých príkladov je ale omnoho viac. Avšak treba poznamenať že nie všetky spoločnosti zavelili na ústup – francúzske spoločnosti Ashaun a Merlin Leroy tento trh neopustili.
12. Poďme na kultúrnu tému. Ako fanúšik filmov mám pocit, že ruská filmová tvorba sa posledné roky orientuje prioritne na tému „Veľkej vlasteneckej vojny“. Akoby témy napríklad z obdobia cárskeho Ruska vymizli z repertoáru. Vnímaš tento obrat možno aj mimo kinematografie rovnako?
Tých filmov na tému „Veľkej vlasteneckej vojny“ je naozaj neúrekom, a je fakt že len malé percento kinematografie sa venuje obdobiu do roku 1917. Ale predsa, nedávno som zachytil nový seriál „Kňaz (knieža) Andrej o počiatkoch Rusi. Seriál je spracovaný na vysokej úrovni, avšak je tam cítiť že seriál začal vznikať po vypuknutí vojny s Ukrajinou.
Avšak vyslovene hrozivejšie a doslova varovným signálom je, že súčasný režim využívajúc vojnu so svojim susedom, začína ohýbať históriu tak ako im pasuje do ich karát a pokúša sa vytvoriť akúsi fiktívnu kontinuitu so ZSSR. Dôkazom toho je aj Múzeum dejín Gulagu ktoré bolo zatvorené v novembri 2024 a nahradenie novou inštitúciou zameranou na „genocídu sovietskeho národa“. Ďalším prejavom je odstraňovanie pamiatok obetiam komunistického režimu. Ako zdvihnutý prst by som považoval znovu odhaľovanie sôch a fresiek „Kobu“ Džugašviliho, známeho skôr ako Stalin, po celom Rusku!
V Moskve je možné takú nájsť v prechode na stanicu metra Taganskaja – novopostavená veľkorozmerná freska s jeho vyobrazením víta cestujúcich pri prestupe na druhú stanicu. Odôvodnením na znovu postavenie (freska totižto do 1966 bola v metre už inštalovaná) je výročie postavenia Moskovského metra. Tu je to v poriadku, ale prejav spolupatričnosti k svojej identite v iných krajinách je už protiruský prejav. Zatiaľ čo my nevenujeme ani tichú spomienku hrdinom Malej vojny, obrancom vytúženej samostatnosti, tu je v poriadku nostalgické obdivovanie tyrana a masového vraha.
Často si kladiem otázku, vie ruská mládež kto to bol Solženicyn ? Čoskoro sa to asi dozviem keďže moje deti už chodia do školy. Pri súčasnom trende reinkarnácie „Sojúzu“ tendencie na odstránenie Solženicyna z osnov učebníc už boli dost značné.
Napríklad Dmitrij Vyatkin, ruský poslanec zo strany Jednotné Rusko, navrhol zo školských osnov odstrániť „literárne výtvory, ktoré neodolali skúške času“.
13.Bývaš v Moskve už pár rokov, ako by si charakterizoval Rusov povahovo, v čom sme si podobní a v čom odlišní?
Rovnako ako my, aj Rusi sú nesmierne pohostinní ľudia a táto slovanská črta sa u nich vo veľkom prejavuje. V prienikoch porovnania mentality sme si veľmi blízki. Samozrejme všade sa nájdu rôzne indivíduá, ale ja osobne som mal vždy len tie najlepšie skúsenosti čo sa týkalo nápomocnosti a ústretovosti. Ale zásadný rozdiel je asi v tom sebavedomí, ktoré nám Slovákom značne chýba. Napriek tomu, že máme veľmi veľa šikovných ľudí. Tu v Rusku sú ľudia veľmi priebojní ale byrokracia dokáže aj tu veľké divy.
Verím, že tragédia ktorá sa odohráva medzi bratmi raz pominie a možno v novom svetle udalostí bude možné vykročiť k ďalšiemu spoznávaniu sa navzájom lebo stále si máme kultúrne a ekonomicky čo dať.