Putin chcel oslabiť NATO. Miesto toho zjednotil severnú Európu.

Sever Európy sa pripravuje na spoločnú obranu

Desať severoeurópskych štátov prehlbuje vojenskú spoluprácu na mori. Spojené kráľovstvo, Holandsko, Nórsko, Dánsko, Fínsko, Švédsko, Island, Estónsko, Lotyšsko a Litva vytvárajú užšie námorné partnerstvo, ktoré im umožní účinnejšie reagovať na ruské aktivity v severnom Atlantiku, Baltskom mori a Arktíde. Dohoda o spolupráci bola podpísaná 10. novembra tohto roka na palube britskej lietadlovej lode HMS Prince of Wales v Osle s cieľom koordinovať námorné, letecké a pozemné sily, výcvik, logistiku a spoločné operácie. Prioritou je odradiť ruské ponorky od ohrozovania obchodnej dopravy.

Kliknite pre stručné zhrnutie článku
  1. Desať severoeurópskych krajín buduje užšie námorné partnerstvo, ktoré má zlepšiť koordináciu síl a schopnosť reagovať na ruské hrozby.
  2. Fínsko a Švédsko po ruskej invázii na Ukrajinu opustili svoju vojenskú nezúčastnenosť a vstúpili do NATO.
  3. NATO a krajiny JEF posilňujú ochranu podmorských káblov, energetickej infraštruktúry a strategických námorných trás.
  4. Putinova politika dosiahla presný opak svojho deklarovaného cieľa: NATO sa rozšírilo a severoeurópske štáty vytvárajú koordinovanejší obranný priestor.

Nejde o vznik novej aliancie, ale o prehĺbenie regionálnej obrannej spolupráce medzi štátmi, ktoré sú zároveň členmi NATO. Všetkých desať krajín už spája britská iniciatíva Joint Expeditionary Force (JEF), založená v roku 2014, pričom v roku 2017 sa k nej pripojili Fínsko a Švédsko a v roku 2021 aj Island. V júli 2026 jej členovia schválili základnú koncepciu iniciatívy Northern Navies, ktorá má zlepšiť interoperabilitu námorníctiev, spoločné plánovanie, logistiku a výcvik.

Európa reaguje na ruskú asertivitu

Pozrite sa, ako sa menila bezpečnostná situácia v severnej Európe (2014 – 2026)

Od regionálnej spolupráce k spoločnej námornej obrane

Severná Európa postupne prehlbuje vojenskú koordináciu. Ruská invázia na Ukrajinu tento proces výrazne urýchlila.

2014

Vznik Joint Expeditionary Force (JEF). Spojené kráľovstvo zakladá obrannú iniciatívu, ktorá má umožniť rýchlu spoluprácu európskych spojencov.

2017

Rozšírenie JEF. K iniciatíve sa pripájajú Fínsko a Švédsko, ktoré v tom čase ešte nie sú členmi NATO.

2021

Ďalšie rozšírenie JEF a požiadavky Moskvy. Pripája sa Island. Rusko žiada zastavenie rozširovania NATO a obmedzenie jeho vojenskej prítomnosti vo východnej Európe.

2022

Invázia na Ukrajinu. Ruská agresia zásadne mení bezpečnostné kalkulácie severoeurópskych štátov.

2023

Fínsko vstupuje do NATO. V apríli sa stáva 31. členom Aliancie a výrazne sa predlžuje spoločná hranica NATO s Ruskom.

2024

Švédsko vstupuje do NATO. V marci sa stáva 32. členom Aliancie. Severoeurópska obranná spolupráca získava nový strategický rozmer.

2025

Ochrana kritickej infraštruktúry. NATO spúšťa Baltic Sentry a JEF aktivuje Nordic Warden na sledovanie potenciálnych hrozieb pre podmorskú infraštruktúru.

Júl 2026

Northern Navies. Všetkých desať krajín schvaľuje základnú koncepciu užšej námornej spolupráce.

10. november 2026

Nová námorná dohoda. Desať severoeurópskych štátov má na palube HMS Prince of Wales v Osle podpísať dohodu o prehĺbení vojenskej koordinácie.

Výsledok

Rusko chcelo obmedziť rozširovanie NATO. Namiesto toho sa Aliancia rozšírila o Fínsko a Švédsko a severoeurópske štáty prehlbujú spoločnú obrannú spoluprácu.

Chronológia vychádza z udalostí a dátumov uvedených v článku. JEF a NATO sú samostatné štruktúry; ich členstvo a aktivity nemožno zamieňať.

V decembri 2021 prišla Moskva s požiadavkou na zastavenie rozširovania NATO a žiadala obmedzenie vojenskej prítomnosti Aliancie vo východnej Európe. Je paradoxné, že západné krajiny NATO boli o týchto bezpečnostných otázkach ochotné rokovať, ale keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, výsledok bol presne opačný, než aký si Kremeľ želal.

Fínsko, ktoré má s Ruskom približne 1 340 kilometrov spoločnej hranice, vstúpilo v apríli 2023 do NATO ako 31. člen Aliancie a v marci 2024 ho nasledovalo Švédsko ako jeho 32. člen. Obe krajiny pritom už od roku 2017 spolupracovali v rámci JEF. Vojna teda nevytvorila túto platformu, ale zásadne zmenila bezpečnostné kalkulácie jej členov.

More ako bojisko

Podmorské káble zabezpečujú dátové spojenia, plynovody energetickú bezpečnosť a námorné trasy fungovanie európskeho obchodu. NATO preto posilňuje ochranu kritickej infraštruktúry, pričom po opakovanom poškodzovaní káblov a potrubí v Baltskom mori spustilo operáciu Baltic Sentry.

Členovia JEF už v januári 2025 aktivovali aj operáciu Nordic Warden, ktorá využíva umelú inteligenciu na sledovanie potenciálnych hrozieb pre podmorskú infraštruktúru a pohyb ruskej tieňovej flotily. Ukazuje sa tak, že regionálna spolupráca nie je iba prázdnou politickou deklaráciou, ale prináša konkrétne a merateľné opatrenia.

Putinov 5D šach a nezamýšľané dôsledky

Putinova invázia prinútila aj krajiny, ktoré sa po desaťročia spoliehali na svoju neutralitu, nezúčastnenosť alebo existujúce bezpečnostné záruky, prehodnotiť vlastnú obranu. V dôsledku toho tak Rusko dnes čelí severnej Európe, ktorá má viac členských štátov NATO, dlhšiu spoločnú hranicu s Ruskom a lepšie koordinované námorné sily.

Kremeľ chcel obmedziť bezpečnostný priestor NATO a zabrániť jeho ďalšiemu rozširovaniu, dosiahol však presný opak. Do NATO nepriamo donútil vstúpiť dve krajiny, ktoré si dovtedy zachovávali vojenskú nezúčastnenosť, a zároveň urýchlil vznik užšie prepojeného severoeurópskeho obranného priestoru.

Bez ohľadu na silu či slabosť NATO Putin svojou politikou pomohol vytvoriť severnú Európu, v ktorej bude pre Rusko čoraz ťažšie zastrašovať susedov a ohrozovať jej strategické námorné trasy. A navyše, tieto krajiny spája konkrétna vonkajšia hrozba, ktorá zúčastnené štáty doslova núti kryť si navzájom chrbát, čo dáva tejto dohode šancu na trvácnosť a jej ďalšie prehlbovanie.