Desať severoeurópskych štátov prehlbuje vojenskú spoluprácu na mori. Spojené kráľovstvo, Holandsko, Nórsko, Dánsko, Fínsko, Švédsko, Island, Estónsko, Lotyšsko a Litva vytvárajú užšie námorné partnerstvo, ktoré im umožní účinnejšie reagovať na ruské aktivity v severnom Atlantiku, Baltskom mori a Arktíde. Dohoda o spolupráci bola podpísaná 10. novembra tohto roka na palube britskej lietadlovej lode HMS Prince of Wales v Osle s cieľom koordinovať námorné, letecké a pozemné sily, výcvik, logistiku a spoločné operácie. Prioritou je odradiť ruské ponorky od ohrozovania obchodnej dopravy.
Kliknite pre stručné zhrnutie článku
- Desať severoeurópskych krajín buduje užšie námorné partnerstvo, ktoré má zlepšiť koordináciu síl a schopnosť reagovať na ruské hrozby.
- Fínsko a Švédsko po ruskej invázii na Ukrajinu opustili svoju vojenskú nezúčastnenosť a vstúpili do NATO.
- NATO a krajiny JEF posilňujú ochranu podmorských káblov, energetickej infraštruktúry a strategických námorných trás.
- Putinova politika dosiahla presný opak svojho deklarovaného cieľa: NATO sa rozšírilo a severoeurópske štáty vytvárajú koordinovanejší obranný priestor.
Nejde o vznik novej aliancie, ale o prehĺbenie regionálnej obrannej spolupráce medzi štátmi, ktoré sú zároveň členmi NATO. Všetkých desať krajín už spája britská iniciatíva Joint Expeditionary Force (JEF), založená v roku 2014, pričom v roku 2017 sa k nej pripojili Fínsko a Švédsko a v roku 2021 aj Island. V júli 2026 jej členovia schválili základnú koncepciu iniciatívy Northern Navies, ktorá má zlepšiť interoperabilitu námorníctiev, spoločné plánovanie, logistiku a výcvik.
Európa reaguje na ruskú asertivitu
V decembri 2021 prišla Moskva s požiadavkou na zastavenie rozširovania NATO a žiadala obmedzenie vojenskej prítomnosti Aliancie vo východnej Európe. Je paradoxné, že západné krajiny NATO boli o týchto bezpečnostných otázkach ochotné rokovať, ale keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, výsledok bol presne opačný, než aký si Kremeľ želal.
Fínsko, ktoré má s Ruskom približne 1 340 kilometrov spoločnej hranice, vstúpilo v apríli 2023 do NATO ako 31. člen Aliancie a v marci 2024 ho nasledovalo Švédsko ako jeho 32. člen. Obe krajiny pritom už od roku 2017 spolupracovali v rámci JEF. Vojna teda nevytvorila túto platformu, ale zásadne zmenila bezpečnostné kalkulácie jej členov.
More ako bojisko
Podmorské káble zabezpečujú dátové spojenia, plynovody energetickú bezpečnosť a námorné trasy fungovanie európskeho obchodu. NATO preto posilňuje ochranu kritickej infraštruktúry, pričom po opakovanom poškodzovaní káblov a potrubí v Baltskom mori spustilo operáciu Baltic Sentry.
Členovia JEF už v januári 2025 aktivovali aj operáciu Nordic Warden, ktorá využíva umelú inteligenciu na sledovanie potenciálnych hrozieb pre podmorskú infraštruktúru a pohyb ruskej tieňovej flotily. Ukazuje sa tak, že regionálna spolupráca nie je iba prázdnou politickou deklaráciou, ale prináša konkrétne a merateľné opatrenia.
Putinov 5D šach a nezamýšľané dôsledky
Putinova invázia prinútila aj krajiny, ktoré sa po desaťročia spoliehali na svoju neutralitu, nezúčastnenosť alebo existujúce bezpečnostné záruky, prehodnotiť vlastnú obranu. V dôsledku toho tak Rusko dnes čelí severnej Európe, ktorá má viac členských štátov NATO, dlhšiu spoločnú hranicu s Ruskom a lepšie koordinované námorné sily.
Kremeľ chcel obmedziť bezpečnostný priestor NATO a zabrániť jeho ďalšiemu rozširovaniu, dosiahol však presný opak. Do NATO nepriamo donútil vstúpiť dve krajiny, ktoré si dovtedy zachovávali vojenskú nezúčastnenosť, a zároveň urýchlil vznik užšie prepojeného severoeurópskeho obranného priestoru.
Bez ohľadu na silu či slabosť NATO Putin svojou politikou pomohol vytvoriť severnú Európu, v ktorej bude pre Rusko čoraz ťažšie zastrašovať susedov a ohrozovať jej strategické námorné trasy. A navyše, tieto krajiny spája konkrétna vonkajšia hrozba, ktorá zúčastnené štáty doslova núti kryť si navzájom chrbát, čo dáva tejto dohode šancu na trvácnosť a jej ďalšie prehlbovanie.

