Čína kupuje ruský plyn s rekordnou zľavou. Moskva sa mení na lacného dodávateľa Pekingu

Čína dostáva ruský plyn s rekordnou zľavou 56 %. Bájny plynovod Sila Sibíri 2 ostáva stále v ríši snov.

Peking získava ruský zemný plyn výrazne lacnejšie než ostatní zahraniční zákazníci a pri rokovaniach o nových dodávkach požaduje ceny blízke dotovaným domácim tarifám. Ruský obrat na Východ tak čoraz viac pripomína jednostrannú závislosť než rovnocenné partnerstvo, o ktorom Vladimir Putin tak rád hovorí.

Kliknite pre stručné zhrnutie článku
  1. Čína nakupuje ruský plyn výrazne lacnejšie než ostatní zahraniční odberatelia, pričom cenový rozdiel má v roku 2026 dosiahnuť približne 56 percent.
  2. Rokovania o plynovode Sila Sibíri 2 stagnujú, pretože Peking požaduje ceny blízke dotovaným domácim tarifám, zatiaľ čo Moskva očakáva podstatne vyššie príjmy.
  3. Čína má viacero alternatívnych dodávateľov plynu, zatiaľ čo Rusko po strate európskeho trhu disponuje podstatne obmedzenejšími možnosťami exportu.
  4. Existujúci plynovod Sila Sibíri 1 síce dodáva do Číny rastúce objemy plynu, nedokáže však nahradiť stratený európsky trh.
  5. Sankcie a obmedzenie prístupu na európske trhy oslabili vyjednávaciu pozíciu Moskvy, čo umožňuje Pekingu presadzovať výhodnejšie obchodné podmienky.

Rusko chcelo po strate európskeho energetického trhu presvedčiť svet, že dokáže presmerovať svoje suroviny na Východ a nahradiť európskych zákazníkov čínskymi či indickými odberateľmi. Realita je však podstatne menej triumfálna. Čína nakupuje ruský zemný plyn výrazne lacnejšie než ostatní zahraniční zákazníci a najhoršie na tom je to, že Moskva nemá dostatok alternatívnych odberateľov, aby si mohla diktovať obchodné podmienky.

Podľa prognózy ruského ministerstva hospodárskeho rozvoja má priemerná cena plynu dodávaného do Číny v roku 2026 dosiahnuť 247,9 dolára za tisíc kubických metrov. Ostatní zahraniční zákazníci Gazpromu mimo postsovietskeho priestoru majú platiť v priemere 562 dolárov, čo predstavuje cenový rozdiel približne 56 percent. V roku 2025 pritom Čína platila približne 240,3 dolára, zatiaľ čo ostatní zahraniční odberatelia 406,5 dolára. Cenové zvýhodnenie Pekingu sa tak medziročne prehĺbilo približne o 15 percentuálnych bodov, teda zo 41 na 56 %.

Kliknite pre zobrazenie cenového porovnania

Čína nakupuje ruský plyn výrazne lacnejšie

Priemerná exportná cena zemného plynu v USD za 1 000 m³
Čína
Ostatní zahraniční odberatelia
2025
Čína
240,3 $
Ostatní zahraniční odberatelia
406,5 $
Čína platila o 40,9 % menej
2026 – prognóza
Čína
247,9 $
Ostatní zahraniční odberatelia
562 $
Čína má platiť o 55,9 % menej
Zdroj: Prognóza ruského ministerstva hospodárskeho rozvoja, sprostredkovaná ruským médiom 1prime. Údaje za rok 2026 predstavujú prognózu, nie konečné realizované ceny.Všetky hodnoty sú v USD za 1 000 m³. Dĺžka stĺpcov vychádza z jednotnej stupnice s maximom 600 USD.

Ešte výrečnejšie sú rokovania o plánovanom plynovode Sila Sibíri 2, ktorý má z ruského Jamalu cez Mongolsko prepravovať do Číny až 50 miliárd kubických metrov plynu ročne.

Hoci Gazprom a čínska spoločnosť CNPC v septembri 2025 podpísali memorandum o projekte, konečné obchodné podmienky zostali nevyriešené a najväčším problémom je, pochopiteľne, cena. Podľa informácií, ktoré priniesli ruské médiá s odvolaním sa na rokovania medzi oboma stranami, Peking požaduje cenu porovnateľnú s regulovanými domácimi tarifami v Rusku, ktoré sú dotované aj z príjmov z exportu. Tie predstavujú približne 50 dolárov za tisíc kubických metrov pre domácnosti a 120 až 130 dolárov pre priemyselných odberateľov. Moskva naopak očakáva cenu okolo 250 až 260 dolárov.

Čína teda nechce iba ďalšie dodávky, ale predovšetkým možnosť zabezpečiť si ich za podmienok, ktoré by prenášali významnú časť ekonomických rizík na ruského dodávateľa. Rokovania sa preto zasekli na cenách, objemoch a investičných podmienkach. Podľa informácií South China Morning Post zo septembra 2026 sa stranám nepodarilo preklenúť zásadný rozdiel v cenových predstavách.

Sila Sibíri 2: nezrealizovaný vlhký sen proruskej scény

Sila Sibíri 2 sa napriek politickým vyhláseniam a optimistickému vykresľovaniu projektu v proruských médiách ani po rokoch nedostala do fázy plnohodnotnej výstavby. Podpísané memorandum nemožno zamieňať za dokončenú obchodnú dohodu, finančne zabezpečený projekt, či funkčný plynovod. Peking nemá dôvod ponáhľať sa, pretože jeho vyjednávacia pozícia sa s prehlbujúcou závislosťou Moskvy od čínskeho trhu posilňuje.

Čína navyše nie je odkázaná výlučne na ruský plyn. Jej dodávateľmi zostávajú Turkménsko, Austrália, Katar a ďalší producenti. Podľa čínskej energetickej štatistiky dosiahol čínsky dovoz zemného plynu v roku 2024 celkovo 181,7 miliardy kubických metrov, z čoho Rusko zabezpečilo približne 23 percent.

Na druhej strane Čína v roku 2025 prostredníctvom plynovodu Sila Sibíri 1. odobrala približne 38,8 miliardy kubických metrov ruského plynu.  Podľa údajov ruského ministerstva dopravy to predstavovalo približne tretinu ruského exportu potrubného plynu, čo ukazuje, akým významným odberateľom sa Peking stal. Ten si pritom môže vyberať medzi viacerými dodávateľmi, zatiaľ čo Rusko má podstatne menej možností kam presmerovať svoj plyn. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov síce v lete odmietol označenie Ruska za „mladšieho partnera“ Číny a trval na rovnosti oboch štátov, realita je však oveľa komplikovanejšia.

Existujúca Sila Sibíri síce rastie a v roku 2025 cez ňu podľa údajov o dodávkach prúdilo do Číny 38,8 miliardy kubických metrov plynu, no ani tento objem nedokáže nahradiť stratený európsky trh.

Sankcie menia pomer síl

Domáce ceny plynu v Rusku sú regulované a výrazne nižšie než tie exportné, pričom Gazprom historicky využíval príjmy z exportu na financovanie rozsiahlej infraštruktúry a plnenie ďalších záväzkov. Ak by si Čína presadila ceny blízke domácim tarifám, Moskva by tak prišla o podstatnú časť potenciálnych príjmov. Samotné rokovania zároveň ukazujú, akú časť vyjednávacej sily Rusko stratilo v dôsledku sankcií a obmedzenia prístupu na európske trhy.

Čínske správanie nie je prejavom spojenectva založeného na rovnosti, ale pragmatickým využívaním situácie, v ktorej má Peking podstatne viac možností než Moskva. Rusko prišlo o významnú časť európskeho trhu a stalo sa závislejším od jediného veľkého odberateľa.

Putin sľuboval, že Rusko sa obráti na Východ a ukáže, že dokáže prosperovať aj bez Európy. Zatiaľ sa však ukazuje, že Európu nedokázalo plnohodnotne nahradiť a Čína nemá dôvod platiť za ruské suroviny viac, než je nevyhnutné. Sankcie síce ruský export energií síce nezastavili, ich účinok však nemožno posudzovať iba podľa objemu vyvezených surovín. Obmedzenie príjmov, zvýšenie nákladov a zhoršenie vyjednávacej pozície Moskvy sú ich hlavnými zamýšlanými dôsledkami, čo však proruská mediálna scéna rada zamlčuje.