Už tak tradične rozhádané Slovensko ešte viacej polarizuje roky téma rusko – ukrajinskej vojny. Vznikli dva nezmieriteľné tábory. Téma naštrbila mnohé priateľstvá a dokonca sa pomyselným argumentačným bojiskom stala nejedna rodina. My sa budeme rozprávať so Slovákom, ktorý v Rusku žije a pracuje. Budeme debatovať o bežnom živote v tejto pre nás tak trochu záhadnej krajine, radostiach a starostiach bežných Rusov ako aj o ich názore na dianie posledných rokov. To všetko otvorene a hlavne bez nánosov propagandy západnej či východnej.
1. Takže Andrej úvodná otázka. Aký vietor Ťa vlastne do Ruska zavial.
Je to už niekoľko rokov čo som začal intenzívne spoznávať Rusko vlastnými očami a hlavne vlastnými skúsenosťami. Neodlúčiteľnou súčasťou mojej práce vtedy bolo cestovanie,a počas jednej zo služobných ciest som spoznal moju ženu. Postupne som svoje pracovné aktivity presunul do Ruska a zostal v Moskve odkiaľ pochádza aj moja žena s ktorou vychovávame naše deti. Žijem v Moskve už niekoľko rokov a dovolím si povedať že patrím k strednej triede, bývam priamo v Moskve 20 minút od centra v zelenom rajóne kde je plno stromov a parkov.
2. Ako sa v súčasnej dobe vôbec cestuje do Moskvy.
V súčasnej dobe cestovanie do Ruska zahŕňa veľkú dávku trpezlivosti,keďže priame letecké spojenie kvôli sankciám nie je možné a sú nutné prestupy ktoré môžu trvať relatívne krátko ale niekedy aj niekoľko hodín. Ponúka sa niekoľko variantov cestovania ale zo všetkých asi dva najlepšie, čo sa pokoja v duši týka sú cez Arménsko – konkrétne Jerevan alebo cez istanbulské letiská v Turecku. Posledný uvedený spôsob je možný aj z Bratislavského letiska.
Po prílete a príchode na pasovú kontrolu vás prekvapia veľké a dlhé zástupy obyvateľov všetkých bývalých sovietskych republík, nachádzajúcich sa juhovýchodne od Kaspického mora, ktorí sem prichádzajú za prácou. Pre udalosti, ktoré sa dejú už skoro štvrtý rok pasové kontroly sú v sprísnenom režime, čo zahrňuje aj otlačky prstov na špeciálnom prístroji nachádzajúcom sa hneď pod displejom s kamerou, ktorý vás najprv odfotí. Často je bežnou praxou, že ak sa pracovníkom pohraničnej služby niečo nezdá putujete na dodatočnú kontrolu ktorá je ešte dôslednejšia. Sám som takúto kontrolu raz absolvoval.
3. Naposledy sme sa bavili o jednom článku kde dievčina z Čiech opisuje obrovské sociálne rozdiely v tejto metropole a tiež jej etnickú „rozmanitosť“. Skús čitateľom opísať Moskvu k tejto téme vlastnými slovami.
V mnohých ľuďoch Moskva evokuje rôzne pocity a emócie. Snáď najviac rozporuplné sú tieto názory u ľudí, ktorí videli nejakú reportáž alebo si prečítali článok v rôznych médiách čo len situačne popisuje tento gigant akým Moskva je.
Myslím že dievčina z Čiech, zjavne študentka, opísala sociálne rozdiely veľmi „jednoducho a povrchne“ keďže sa sústredila len na úplné centrum. Ako som už spomenul dovolím si povedať, že patrím k strednej triede a žijem v rajóne, ktorý je úplne obyčajný a úroveň života je porovnateľná s našimi regiónmi okrem služieb ktoré sú tu na vysokej úrovni.
Avšak veľký sociálny rozdiel je badať v hosteloch ktoré rýchlo vyrástli aj z bývalých obchodov, ktoré obývajú v 99 percentách prípadov imigranti z ázijskych bývalých sovietskych republík. Mentálne a sociálne rozdiely sú však priepastné. Ako príklad za všetky hovoria hneď dva prípady kedy dva týždne po otvorení hostela v našom rajóne sa stali hneď dve vraždy.
Percento imigrantov v Moskve ale aj celej RF rapídne stúpa. To je všetko výsledok okrem iného už štyri roky trvajúcej tragédie ktorej dopady sú katastrofálne.
4. Spomínaš lepšie služby oproti slovenským reáliám. Na rozum mi príde video s robotickými vozíkmi rozvážajúcimi tovar po centre Moskvy. Naozaj sú Rusi v tomto ohľade tak ďaleko pred nami, alebo vidno aj v uliciach Moskvy preháňať sa na bicykloch doručovateľov či tzv. wolťákov z Indie či Bangladéšu?
Služby sú tu omnoho viac prispôsobené smerom k zákazníkom a kvalita služieb je na vysokej úrovni. Je bežnou praxou, že takmer všetko si je možné objednať priamo k dverám vášho bytu, napríklad aj oblečenie. Kuriér jednoducho počká pred bytom kým si vyskúšate oblečenie a buď ho kúpite alebo vrátite.
Robotické vozíky na donášku jedla – zväčša spoločnosti Yandex sú záležitosťou centra a širšieho centra inak v Moskve čo sa týka trendu kuriérov nie je iný. Kuriérske služby donášky jedla sú zväčša záležitosťou Dagestancov, Kirgizov a Tadžikov ktorí sa preháňajú na bicykloch krížom krážom po Moskve.
5. V predošlej odpovedi si naznačil aj problém s kriminalitou cudzincov. Viem, že dvadsať rokov dozadu boli jej nositeľmi predovšetkým organizované skupiny nielen ruské, ale predovšetkým čečenské, azerské či z krajín strednej Ázie. Zmenilo sa v tomto ohľade niečo?
Je to stále veľký problém a hlavne keď „múdry“ politik a síce súčasný prezident otvoril naplno dvere pre týchto ľudí zo strednej Ázie a ich prítomnosť je všade citeľná, priamo úmerne narástla aj kriminalita. Hlavne je tu aj veľký problém s islamizáciou ktorá veľmi vzrástla. Ruské úrady síce aj prijali zákony a nariadenia na väčšiu kontrolu ale je otázne na koľko efektívne budú keď už ten vlak je naplno rozbehnutý.
6. Mnoho Slovákov neveriacky krúti hlavou keď si pozrú fotografiu megalomanskej mešity v susedstve historického Kremľa. Aké je postavenie moslimov v Rusku a vzťah k nim očami etnických Rusov?
Tu musím povedať že RF je azda jediné „impérium“ kde sú zvýhodňované rôzne etnické skupiny hlavne z moslimských krajín na úkor majoritného etnického ruského obyvateľstva. Je to živý problém medzi Rusmi a mnohí to denne vnímajú, azda aj preto sa ujalo označenie Moskvy ako Moskvabád.
7. Teraz trochu viac na sociálnu tému. Na Slovensku sú časté dva vyhranené pohľady. Jeden tvrdí, že v Rusku sa rozprávkovo zarába, druhý presviedča že ľudia tam žijú takmer v chudobe. Je mi jasné, že podľa metropoly sa nedá skúmať celá krajina ale aká je tam platová a sociálna realita.
Momentálne kvôli známym dôvodom, sú v RF turbulentné časy a zdražovanie je tu dosť citeľné. Veľa vecí sa dynamicky menilo v závislosti od vývoja konfliktu ktorý prebieha už štvrtým rokom. Každopádne čierno-biele šablónové videnie sa tu nedá určite uplatniť a všetko sú to len výplody tej či onej propagandy. Ani jedno tvrdenie nie je pravdivé. Ak človek berie ako vzorku na posúdenie napr. ako u nás sú nejaké osady z východného Slovenska tiež môže nadobudnúť presvedčenie že na Slovensku tak žijú všetci. V RF je to podobné, a tvrdenia že stredná trieda tu neexistuje tiež nie je úplne pravdivá.
Momentálne zo strany štátu sú rôzne programy na podporu rodín – jednou z nich je sociálna podpora pre mnohodetné rodiny, len väčšinou táto pomoc končí v rukách nie-ruských rodín. Už to vyvolalo aj širšiu diskusiu no zatiaľ bez výsledkov.
Platová otázka je veľmi široko horizontálny rozmer – programátor dokáže zarobiť aj niekoľko tisíc eur, ale niektoré profesie môžu byť na platovej hladine 800 eur. Samozrejme je to aj definované regiónom kde je človek lokalizovaný. Aktuálne štatisticky podľa posledných dát priemerný plat (2025) je cca 100 000 – 105 000 rubľov mesačne (1200 – 1270 EUR). Avšak aktuálna vojnová ekonomika začína ovplyvňovať aj výšku mzdy a samotní Rusi, aj tí najzarytejší podporovatelia režimu priznávajú, že problém existuje.