Zúfalý pokus získať si propalestínskych voličov? Trump oznámil koniec americkej vojenskej pomoci Izraelu

Márna snaha zastaviť modrú vlnu v doplňovacích voľbách do Kongresu?

Americký prezident Donald Trump 3. novembra, v deň volieb do Kongresu, oznámil, že Spojené štáty do konca roka ukončia vojenskú pomoc Izraelu vo výške približne 3,8 miliardy dolárov ročne. V telefonickom rozhovore pre Fox News potvrdil, že sa na tomto kroku s Benjaminom Netanjahuom dohodli už pred niekoľkými mesiacmi a iniciatíva vzišla z izraelskej strany.

Kliknite pre stručné zhrnutie článku
  1. Donald Trump 3. novembra oznámil, že Spojené štáty ukončia každoročnú vojenskú pomoc Izraelu vo výške približne 3,8 miliardy dolárov. Tvrdí, že sa na tom už pred niekoľkými mesiacmi dohodol s Benjaminom Netanjahuom.
  2. Oznámenie vyvolalo prekvapenie aj v samotnom Izraeli. Súčasná dohoda o vojenskej pomoci pritom počíta s jej poskytovaním až do septembra 2028.
  3. Izrael dokáže výpadok amerických financií zvládnuť, bude to však znamenať dodatočnú záťaž pre jeho obranný rozpočet.
  4. Trumpovo rozhodnutie prichádza v čase rastúcej kritiky Izraela v americkej spoločnosti a pred novembrovými voľbami do Kongresu. Môže ísť aj o pokus osloviť voličov kritických voči izraelskej politike.
  5. Koniec priamej finančnej pomoci automaticky neznamená koniec americko-izraelskej vojenskej spolupráce.

Trumpovo vyhlásenie však neznamená, že sa financovanie skončilo, pretože platné memorandum o vojenskej pomoci medzi USA a Izraelom totiž počíta s pokračovaním financovania až do septembra 2028. Prezident navyše nepredstavil konkrétny mechanizmus, ktorým chce jeho predčasné ukončenie dosiahnuť.

Existujúci právny rámec

Memorandum o porozumení medzi USA a Izraelom, podpísané ešte v roku 2016, počíta s vojenskou pomocou vo výške 3,8 miliardy dolárov ročne. Z tejto sumy pripadá 3,3 miliardy dolárov na nákup amerických zbraní a 500 miliónov dolárov na spoločné programy protiraketovej obrany. Memorandum sa vzťahuje na fiškálne roky 2019 až 2028.

Podrobnosti o americkej bezpečnostnej spolupráci s Izraelom uvádza aj americké ministerstvo zahraničných vecí. Na právny a finančný rámec dohody upozorňuje aj agentúra Reuters.

Netanjahu sa k Trumpovmu vyhláseniu v čase publikovania článku verejne nevyjadril. Izraelský premiér však už v januári tohto roka pre časopis Economist hovoril o postupnom znižovaní americkej pomoci až na nulu v priebehu desiatich rokov. V rozhovore výslovne potvrdil, že chce závislosť Izraela od amerického financovania odstrániť.

Jewish Telegraphic Agency v januári informovala aj o reakcii republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý Netanjahuov zámer privítal a navrhoval urýchliť ukončenie pomoci. Trump však teraz hovorí o podstatne kratšom termíne, než bol pôvodne plánovaný.

Reakcie: opozícia hlasná, ministerstvá prekvapené

Izraelské ministerstvo financií bolo podľa informácií denníka Walla o zámere ukončiť pomoc informované, prekvapil ho však okamžitý termín. Vysokopostavený predstaviteľ obrany pre verejnoprávnu stanicu Kan uviedol: „Toto oznámenie sme nečakali, už vôbec nie dnes.“

Opozičný líder Gadi Eisenkot požadoval, aby Netanjahu ešte v ten večer vysvetlil situáciu. Kritizoval predovšetkým skutočnosť, že izraelské bezpečnostné zložky sa o zmene strategického vzťahu s USA dozvedeli z médií. Podľa neho takýto spôsob riadenia krajiny predstavuje bezpečnostné riziko.

Yair Golan, predseda strany Demokrati, označil situáciu za ďalšie veľké zlyhanie premiéra. Upozornil, že ukončenie americkej pomoci vážne poškodí izraelskú bezpečnosť a zodpovedný predseda vlády by podľa neho bojoval o zachovanie alebo zvýšenie americkej pomoci a nedopustil jej zrušenie.

Reakcie prišli aj z Washingtonu. Republikánska židovská koalícia označila postupné ukončovanie pomoci za otázku, o ktorej sa medzi oboma vládami už rokovalo.

Brett McGurk, bývalý vysokopostavený predstaviteľ Bidenovej administratívy, pripomenul?, že americká pomoc predstavuje menej než jednu desatinu percenta federálnych výdavkov a takmer celá sa vracia do americkej ekonomiky prostredníctvom nákupov u amerických výrobcov zbraní. Podľa neho je prípadné predčasné ukončenie memoranda rozhodnutím prezidenta a Kongresu, no diskusia o ňom by sa mala začínať presnými údajmi.

Izrael to zvládne, ale za určitú cenu

Pre Izrael je výpadok americkej pomoci ekonomicky zvládnuteľný, hoci nebude bez následkov. Americké financovanie predstavuje približne 8 percent rozpočtu izraelského ministerstva obrany na rok 2026, ktorý po aktualizácii dosiahol viac ako 142 miliárd šekelov, čo je približne 45 miliárd dolárov.

Izrael však stratí predovšetkým finančnú predvídateľnosť. Memorandum z roku 2016 mu umožňovalo plánovať dlhodobé obranné výdavky bez každoročného vyjednávania o americkom financovaní. Mimoriadne dôležitá je pritom spolupráca v oblasti protiraketovej obrany.

Chýbajúce miliardy bude teda izraelská vláda musieť nahradiť z domácich zdrojov. Znamená to vyššie daňové zaťaženie, ďalšie zadlžovanie alebo obmedzenie iných rozpočtových výdavkov.

Trump, americké voľby a rastúca kritika Izraela

Trumpovo načasovanie zjavne súviselo aj s domácou politikou, pričom on sám v rozhovore pre Fox News poukázal na to, že republikáni čelia kritike za podporu Izraela. Spomenul pritom demokratického kandidáta Abdula El-Sayeda z Michiganu, ktorý otázku americkej pomoci Izraelu využíval vo svojej kampani.

Americká podpora Izraela sa totiž stáva čoraz spornejšou témou. Podľa júnového prieskumu Quinnipiac University považuje americkú podporu Izraelu za príliš veľkú až 48 percent amerických voličov, pričom medzi voličmi Demokratickej strany je to až 66 percent. V roku 2017 predstavovali tieto hodnoty len 16, respektíve 20 percent.

Výsledky novembrových volieb do Kongresu už priniesli zásadnú zmenu. Podľa Associated Press získali Demokrati kontrolu nad oboma komorami Kongresu, teda Snemovňou reprezentantov aj Senátom.

Spor o americkú pomoc sa tak môže zmeniť na širšiu diskusiu o budúcnosti vojenskej spolupráce s Izraelom. Príkladom je senátor Jon Ossoff, ktorý v minulosti podporil blokovanie predaja niektorých útočných zbraní Izraelu a podľa priebežných výsledkov volieb obhájil svoj mandát.

Koniec pomoci neznamená koniec vojenskej spolupráce

Izrael má vlastné dôvody na postupné znižovanie závislosti od americkej pomoci. Počas vojny v Gaze totiž Bidenova administratíva zadržiavala dodávky časti munície, čím Washington ukázal, že finančná a vojenská podpora môže slúžiť aj ako politický nástroj, čo napríklad využíva ako nástroj nátlaku voči Ukrajine.

Avšak ani ukončenie priamej finančnej pomoci neznamená koniec americkej podpory Izraelu. Washington môže naďalej schvaľovať komerčný predaj amerických zbraní, pokračovať v technologickej spolupráci a poskytovať ďalšie formy bezpečnostnej podpory. Avšak aj pri komerčných dodávkach však zostáva americká vláda dôležitým rozhodovacím aktérom.

Trumpovo oznámenie navyše prichádza v čase politickej neistoty v samotnom Izraeli. Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 27. októbra 2026 získal Netanjahuov blok 53 kresiel, zatiaľ čo opozičné strany získali 48 kresiel a arabské strany spolu 19. Ani jeden z hlavných politických blokov tak nedisponuje potrebnou väčšinou 61 poslancov.

Opozícia tak rokuje o možnostiach zostavenia novej vlády, zatiaľ čo Netanjahu sa snaží udržať pri moci.

Netanjahuov životopisec a novinár Anshel Pfeffer označil Trumpovo náhle vyhlásenie za osobné zlyhanie izraelského premiéra a jeho poradcu Rona Dermera, ktorý mal na starosti vzťahy s Trumpovou administratívou. Podľa Pfeffera obaja politici, ktorí sa prezentovali ako odborníci na americkú politiku, spoločne dohliadali na najvýraznejšie zhoršenie izraelsko-amerických vzťahov.

Zatiaľ teda nie je jasné, či Trumpovo vyhlásenie predstavuje začiatok reálneho konca americkej vojenskej pomoci, alebo je to politický signál určený americkým voličom. Isté je, že vzťahy medzi Washingtonom a Jeruzalemom vstupujú do novej, podstatne menej predvídateľnej fázy.