Švédsko sa vracia k jadru. Európa začína uprednostňovať priemysel pred ideológiou

Aj zelené Švédsko pochopilo, že bez jadra to nepôjde

Nie je to tak dávno, keď sa zdalo, že vďaka zeleným mimovládkam, ktoré financuje Rusko, bude budúcnosť európskej energetiky patriť predovšetkým nestabilným zdrojom, akými sú vietor a slnko. Avšak súčasná geopolitická situácia ukazuje, že priemyselná krajina nemôže stavať svoju energetickú politiku iba na klimatických ambíciách a zelených snoch. Základom jej fungovania sú stabilné a spoľahlivé dodávky elektriny, ktoré umožnia fungovanie tovární, rozvoj hospodárstva a posilňovanie energetickej bezpečnosti.

Kliknite pre stručné zhrnutie článku
  1. Švédsko plánuje získať 60-percentný podiel v spoločnosti Videberg Kraft, ktorá pripravuje nové jadrové reaktory v lokalite Ringhals.
  2. Švédska vláda eviduje šesť žiadostí o štátnu podporu nových jadrových projektov.
  3. Jadrová energetika môže posilniť energetickú bezpečnosť a zabezpečiť stabilné dodávky elektriny pre priemysel.
  4. EÚ síce neopúšťa klimatické ciele, čoraz väčší dôraz však kladie aj na konkurencieschopnosť a dostupnosť energie.
  5. Švédsky príklad ukazuje, že dekarbonizácia musí zohľadňovať ekonomickú realitu, bezpečnosť dodávok a budúcnosť európskeho priemyslu.

Zelené Švédsko preto podniká konkrétne kroky na podporu novej jadrovej energetiky. Vláda sa rozhodla získať 60-percentný podiel v spoločnosti Videberg Kraft, ktorá plánuje výstavbu nových reaktorov v lokalite Ringhals, pričom formálny prevod akcií sa očakáva v druhej polovici roka 2027. Zároveň eviduje šesť žiadostí o štátnu podporu na výstavbu nových jadrových reaktorov. Nejde pritom o dôkaz, že Európa opúšťa klimatické ciele. Je to však jasný signál, že energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť priemyslu sa opäť dostávajú do popredia.

Aj zelené ambície potrebujú elektrinu

Elektrifikácia dopravy, priemyslu a vykurovania si vyžaduje dostatok elektriny. Ak chce Európa obmedziť závislosť od dovážaných fosílnych palív a zároveň si zachovať konkurencieschopný priemysel, potrebuje energetický mix, ktorý dokáže spoľahlivo pokrývať spotrebu aj v čase nízkej výroby z vetra a slnka. Práve tu má jadrová energetika významnú úlohu. Elektrárne dokážu vyrábať veľké množstvo elektriny s nízkymi emisiami skleníkových plynov a nezávisia od aktuálnej intenzity slnečného žiarenia či vetra. Nie sú však bez rizík. Ich výstavba si vyžaduje vysoké investície, dôkladný bezpečnostný dohľad a zodpovedné riešenie rádioaktívneho odpadu.

Keď do hry vstupuje aj štát

Švédsky príklad ukazuje zaujímavý paradox. Krajina, ktorá si zakladá na trhovej ekonomike, sa pri strategickom energetickom projekte rozhodla prevziať väčšinový vlastnícky podiel. Dôvodom sú vysoké náklady a investičné riziká spojené s výstavbou nových jadrových elektrární. Švédska vláda počíta s modelom, ktorý kombinuje štátne financovanie, mechanizmy na obmedzenie cenových rizík a rozdelenie rizík a výnosov medzi verejný a súkromný sektor. Takýto prístup má uľahčiť realizáciu projektu, ktorý by sa súkromným investorom bez predvídateľných pravidiel financoval len ťažko.

Green Deal pod tlakom konkurencieschopnosti

Európska únia svoje klimatické ciele formálne neopustila. Zároveň však čoraz viac zdôrazňuje potrebu posilniť priemysel a znížiť náklady na energiu. Príkladom je Clean Industrial Deal, ktorý Európska komisia predstavila vo februári 2025. Jeho cieľom je spojiť dekarbonizáciu s hospodárskym rastom, podporou výroby a konkurencieschopnosťou európskych podnikov.

Dôležitým signálom je aj stratégia Európskej komisie pre malé modulárne a pokročilé modulárne reaktory, ktorú predstavila v marci 2026. Brusel tým uznáva, že jadrové technológie môžu zohrávať úlohu pri posilňovaní energetickej bezpečnosti a priemyselnej základne Európy. Konečne dochádza k postupnému uvedomeniu si skutočnosti, že ak vôbec existujú, tak klimatické ciele musia byť zosúladené s ekonomickou realitou. Otázkou nemá byť iba to, ako za každú cenu znižovať emisie, ale aj to, ako to dosiahnuť a to bez oslabenia priemyslu, neúmerného zvyšovania nákladov pre domácnosti a prehlbovania závislosti od zahraničných dodávateľov.

Európa potrebuje viac než klimatické sľuby

Green Deal teda ešte nekončí. Švédsky príklad však ukazuje, že pri rozhodovaní o budúcnosti energetiky musia mať svoje miesto aj náklady, bezpečnosť dodávok a schopnosť udržať priemyselnú výrobu. Európa môže znižovať emisie a zároveň rozvíjať jadrovú energetiku, pretože tieto dva ciele sa navzájom nevylučujú.

Skutočnou výzvou je vytvoriť taký energetický mix, ktorý bude spoľahlivý, ekonomicky udržateľný a dostatočne pružný na zvládanie kríz. Kontinent, ktorý chce zostať priemyselnou veľmocou, si nemôže dovoliť podceňovať cenu a dostupnosť energie. Ak sa klimatická politika odtrhne od hospodárskej reality, jej náklady napokon zaplatia podniky, zamestnanci aj domácnosti.

Švédsko pripomína Bruselu, že energetická politika nie je súťažou v morálnych postojoch. Je to predovšetkým otázka toho, či bude mať Európa dostatok elektriny na udržanie pracovných miest, priemyslu a strategickej nezávislosti.