Ruská suverenita na predaj. Putin otvára dvere americkému kapitálu

Lukoil a ruské nerastné bohatstvo sú na predaj

Donald Trump potrebuje pred novembrovými voľbami do Kongresu víťazstvo. A keďže veľké politické úspechy sa nedajú objednať na Amazone, dohodol sa s Putinom na obnovení dodávok ruskej nafty, od ktorých si naivne sľubuje pokles cien pohonných hmôt na americkom trhu.

Kliknite pre stručné zhrnutie článku
  1. Putin bojuje proti americkej hegemónii, no keď potrebuje Trumpovu priazeň, ponúka americkým miliardárom ruské nerastné bohatstvo.
  2. Rusko sa vyhráža Západu dedolarizáciou, ale za naftu mu zrazu doláre nesmrdia.
  3. Kým Moskva hlása suverenitu, americkým investorom otvára dvere k rope, plynu aj zahraničným aktívam Lukoilu.
  4. BRICS má byť alternatívou k Západu, no v okamihu, keď ide o Trumpovu podporu, sa ocitá na vedľajšej koľaji.
  5. Keď Trump ponížil Zelenského, slovenskí proruskí vlastenci oslavovali. Teraz Putin ponúka Rusko americkému kapitálu a o suverenite je zrazu podozrivo ticho.

Obchod ukazujúci slabosť na oboch stranách

Trump sa zúfalo snaží zvrátiť následky svojho zbabraného rozhodnutia o útoku na Irán, čo je hlavným faktorom prispievajúcim k rastu pohonných hmôt vo svete. Vo svojej samoľúbosti si to samozrejme neprizná a tak z vysokých cien viní Ukrajinu a jej úspešné útoky na ruskú ropnú infraštruktúru. Americká spotreba je však obrovská a objem týchto dodávok v porovnaní s ňou zanedbateľný.

Popritom je otázne, koľko nafty bude Rusko schopné vôbec vyrobiť, keďže podľa Zelenského o tom, či sa v Rusku nejaká nafta vôbec vyrobí a či tankery vôbec vyplávajú rozhoduje okrem iného aj Ukrajina. Aby však nebol len za zlého, tak konštruktívne navrhol, aby USA uzavreli dohodu o dodávkach ruskej nafty priamo s ním.

No a vzhľadom na to, že Rusko znížilo požiadavky na kvalitu ním produkovanej nafty, existuje reálne riziko, že táto si nájde cestu aj na americký trh a do nádrže svojho auta si ju vedome natankuje len zadubenec, či dobrodruh.

Aj Putinovi príde tento obchod vhod. Je zaujímavé, že za naftu si nedal zaplatiť v rubľoch, ako sa na začiatku vojny na Ukrajine vyhrážal EÚ, ale v dolároch. Zároveň to môže byť prvý krok k silnejšej hospodárskej spolupráci medzi Ruskom a USA, čo je však len honosný názov pre výpredaj ruského nerastného bohatstva smerom do USA. Rusko síce na Ukrajine neústále víťazí, ale za americkú podporu a tlak na Zelenského ponúka Putin Trumpovi Rusko na splátky.

Američanom sa zalieča ponukami investícií v oblasti ropy, zemného plynu, strategických surovín a ďalších investičných projektov. Podľa Bloombergu ruský návrh počíta aj s návratom k tak nenávidenému dolárovému systému a s ďalšími príležitosťami pre americké firmy, ktorých výhodnosť pre Rusko zostáva otázna.

Slovenskí proruskí vlastenci mlčia. Ich veľký ruský suverén ponúka americkému kapitálu ruské bohatstvo, len aby si naklonil Trumpa a získal jeho pomoc proti Ukrajine. Putin hlása boj proti americkej hegemónii, ale keď potrebuje obchodného partnera, zrazu otvára dvere americkým miliardárom a ospevovaný BRICS ostáva na vedľajšej koľaji. Rusko sa vraj bráni Západu, len škoda, že pri rokovacom stole je jeho suverenita len ďalšou položkou na predaj.

Ruský výpredaj pri rope a plyne nekončí

Podľa ruskej agentúry Interfax Putin dokonca ponúkol americkým záujemcom možnosť odkúpiť zahraničné aktíva najvýznamnešej ruskej ropnej spoločnosti Lukoil. V hre sú ropné polia, rafinérie a čerpacie stanice v hodnote približne 20 až 22 miliárd dolárov, pričom o tieto aktíva prejavili záujem americkí investori a finančné skupiny. No aby bola hanba dokonalá, podľa ruského portálu RBC sa dokonca diskutuje aj o možnosti priamej účasti americkej vlády.

Putin sa týmto spôsobom snaží Washingtonu zúfalo ukázať, že hospodárska spolupráca s Ruskom môže priniesť americkým investorom zisky, hoci aj na úkor jeho vlastnej krajiny. Aká irónia: vodca, ktorý roky buráca o boji proti americkej hegemónii, teraz ponúka americkému kapitálu prístup k strategickému ruskému bohatstvu.

Suverenita len pre vyvolených

Keď americký prezident v Oválnej pracovni ponižoval Zelenského, proruská scéna oslavovala. Nejako však v tej eufórii pozabudla, že dôvodom tohto incidentu bol fakt, že Ukrajina odmietla diktát Washingtonu a suverénne presadzovala svoje vlastné záujmy.

Natíska sa preto otázka, či by títo obhajcovia národnej suverenity nemali tlieskať práve jej.

A viete si predstaviť, ako by reagoval napríklad súdruh Blaha, ak by Trump takto ponížil niekoho iného, napríklad predstaviteľa krajiny BRICS?

To je ale, samozrejme, „niečo úplne iné“™. Suverenita je pre týchto ľudí posvätná len vtedy, ak sa ňou oháňa Putin, prípadne Fico. Ak si ju presadzuje niekto iný a hlavne ak to narúša ich predstavy o svete a jeho fungovaní, z nezávislosti sa zrazu stáva nevďačnosť.