Americký prezident Donald Trump žiadal Volodymyra Zelenského, aby prestal útočiť na ruské rafinérie, aby o deň neskôr oznámil, že Rusko a Ukrajina sa dohodli, že prestanú útočiť na energetiku toho druhého. Ukrajinská armáda mu odpovedala ďalším úderom, najprv na rafinériu v Syzrani, potom na závod v Jaroslavli. Žiadna dohoda neexistovala. Existovalo len Trumpovo želanie, na ktoré aj Rusi odpovedali výsmechom.
Kliknite pre stručné zhrnutie článku
- Trumpov paradox: Žiada Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruské rafinérie, pretože vysoké ceny nafty v USA ohrozujú jeho domácu politickú pozíciu. Jeho výzva však nebola vzájomnou dohodou Moskvy a Kyjeva.
- Slabnúca americká páka: Európa financuje čoraz väčšiu časť vojenskej pomoci a Francúzsko preberá významnú časť spravodajskej podpory. Ukrajina zároveň rozvíja vlastnú zbrojársku výrobu.
- Moskva hrá vlastnú hru: Kremeľ víta výzvy na zastavenie ukrajinských útokov, no odmieta sa jasne zaviazať k zastaveniu vlastných úderov. Kyjev preto spochybňuje, či by Rusko dohodu dodržalo..
- Európsky paradox: Trump roky tlačil na Európu, aby sa viac vyzbrojovala a menej spoliehala na USA. Výsledkom však môže byť Európa, ktorá je vojensky samostatnejšia a menej závislá od amerického tlaku.
- Slovenský paradox a kritika: Slovenskí proruskí a antiamerickí politici kritizujú Zelenského za odpor voči americkému diktátu, hoci ich vlastná rétorika zdôrazňuje národnú suverenitu. Prečo im prekáža ukrajinská nezávislosť práve vtedy, keď sa odmieta podriadiť Washingtonu?
Trumpova schopnosť presadiť svoje požiadavky v Kyjeve má zjavné limity, hoci Washington si naďalej zachováva významné nástroje vplyvu. A rovnaký problém začína mať aj s celou Európou, pričom Trump si to spôsobil sám.
Slovenský paradox je zas ten, že slovenská proruská a antiamerická klika kritizuje Zelenského za to, že sa odmieta podriadiť americkému diktátu.
Prečo nemá Washington žiadne páky
Odpoveď je jednoduchá: Spojené štáty nedávajú Ukrajine už skoro nič, čo by sa nedalo nahradiť. Významnú časť nových dodávok amerických zbraní pre Ukrajinu financuje Európa, čím sa mení rozdelenie finančnej záťaže medzi spojencami. Trump dokonca v septembri žiadal Európu, aby mu spätne preplatila muníciu poslanú ešte za Bidena. Jediné, čo USA skutočne dávajú zadarmo, je spravodajská pomoc pri plánovaní úderov, avšak v súčasnosti až 70% spravodajských informácií dodáva namiesto USA Francúzsko.
Veci sa pohýňajú aj na úrovni sofistikovanej výzbroje. Ukrajinská firma Fire Point vyrába strely Flamingo a vyvíja alternatívu k Patriotu. Cieľom je zostreliť prvú balistickú strelu do konca roka 2027. Čím viac zbraní si Ukrajina vyrobí sama, tým menej potrebuje Ameriku. Trumpova karta sa teda s každým mesiacom vojny stenčuje – nie hrubne.
Čo na to Moskva a Kyjev
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov Trumpovu výzvu privítal. Povedal, že akékoľvek volanie po zastavení úderov na ruskú infraštruktúru možno len uvítať, avšak na otázku, či by Rusko výmenou prestalo útočiť na Ukrajinu, odpovedať odmietol. Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina je pripravená podporiť deeskaláciu, ale neverí, že Rusko akúkoľvek dohodu naozaj dodrží. Sám Putin priznal, že ukrajinské údery ruskej ekonomike „robia problémy“, čo je od neho až nezvyčajne úprimné.
Prečo to Trumpovi vôbec vadí
Dôvod je jednoduchý. Cena nafty v USA v piatok prvýkrát prekročila šesť dolárov za galón, čo je necelé dva mesiace pred midterms kongresovými voľbami. Nafta pritom poháňa kamióny, kúrenie aj poľnohospodárske stroje po celej krajine, takže nárast jej ceny cíti každý, hlavne Trumpovi voliči.
Vyzbrojená Európa nemusí poslúchať
Rovnaký problém však Trump začína mať aj s Európou. Roky na ňu tlačil, aby sa vyzbrojila a menej sa spoliehala na Ameriku. Európa ho poslúchla, ale aj s vedľajším efektom, ktorý zjavne nečakal. Analytici Challenging Defence Markets to zhrnuli presne: každý mesiac európskeho zbrojenia je mesiacom, v ktorom slabne americká páka na Európu, čo znamená jej väčšiu asertivitu v jej jednaní s USA. Je samozrejmé, že táto zmena sa neudeje z večera do rána, avšak trend je jasný.