Ruské ministerstvo financií 24. septembra predložilo ruskej vláde návrh balíka zákonov o rozpočte na roky 2027 až 2029, ktorého súčasťou je séria zvýšených daní tak pre občanov, ako aj firmy. Neprekvapivo sa tak stalo štyri dni po skončení volieb do Štátnej dumy, ktoré skončili 20. septembra 2026. Nový rozpočet počíta s deficitom takmer 2 percentá HDP ročne, pričom hlavnou prioritou výdavkov zostáva armáda, bezpečnosť a podpora vojakov bojujúcich na Ukrajine.
Kliknite pre stručné zhrnutie článku
- Ruské ministerstvo financií štyri dni po voľbách do Štátnej dumy navrhuje zvyšovanie daní a poplatkov.
- Vyššie zdanenie sa má týkať pasívnych príjmov, zahraničných nákupov, dividend aj niektorých investičných fondov.
- Vybrané ťažobné a hutnícke firmy majú čeliť novej dani z dodatočných príjmov spôsobených rastom svetových cien.
- Od októbra zároveň v Rusku rastú poplatky za bývanie a komunálne služby, v závislosti od regiónu o 8 až 22 percent.
- Nové opatrenia prichádzajú napriek predchádzajúcim vyjadreniam predstaviteľov štátu o stabilite a predvídateľnosti daňového systému.
Ešte v máji pritom minister financií Anton Siluanov reči o raste daní označil za „fake news“ a tvrdil, že hlavné zmeny v daňovom systéme už boli zavedené. Podobne sa začiatkom septembra vyjadril aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého sa o zvyšovaní daní „vôbec nehovorilo“.
Čo presne sa má zdaniť
Najvýraznejšou zmenou je zdanenie takzvaných pasívnych príjmov, čo znamená úroky z vkladov, či dividend a príjmy z predaja majetku. Namiesto doterajších 13 až 15 percent bude platiť progresívna sadzba 13 až 22 percent, pričom rezort priznáva, že zmena sa dotkne asi štyroch miliónov ľudí. Úroky do milióna rubľov a príjmy účastníkov vojny na Ukrajine ostávajú zatiaľ nezdanené. Ekonóm Dmitrij Polevoj odhaduje, že len táto úprava prinesie rozpočtu 500 až 700 miliárd rubľov ročne.
Rezort tiež navrhuje zdaniť tovar zo zahraničných e-shopov, hlavne z Číny, plnou sadzbou DPH vo výške 22 percent. Predchádzajúci návrh Ministerstva financií počítal s postupným zavedením tejto dane do roku 2029. Už v marci 2026 však ministerstvo navrhlo prechod na plnú sadzbu urýchliť, pričom aktuálny návrh z 24. septembra s 22-percentnou sadzbou počíta už od začiatku.
Po vzore EÚ pribudne aj nový colný poplatok vo výške 100 rubľov za každú zásielku do 200 eur. Zmeny sa dotknú aj áut dovezených zo zahraničia, od januára 2027 stúpne ich recyklačný poplatok o 10 až 20 percent. Zmeny čakajú aj investorov, zahraniční akcionári zaplatia z dividend na takzvaných účtoch typu C až 35 percent, a po prvýkrát majú platiť daň z pasívnych príjmov aj niektoré podielové fondy, pričom aktuálny návrh sa týka uzavretých a intervalových fondov určených kvalifikovaným investorom.
Nová daň z dodatočného príjmu spôsobeného tohtoročným rastom svetových cien čaká aj vybrané ťažobné a hutnícke firmy a to až vo výške 30 percent pre výrobcov kovov a hnojív a 20 percent pre ťažiarov zlata.
Oblasť |
Doteraz |
Navrhovaná zmena |
|---|---|---|
Pasívne príjmy |
13–15 % |
13–22 % |
Cezhraničný e-commerce |
bez DPH |
22 % |
Zásielky do 200 € |
bez nového 100-rubľového poplatku |
100 rubľov/zásielka |
Príjem PИФ |
daň až pri príjme podielnika |
15 % daň z pasívnych príjmov PIF |
Dividendy nerezidentom na účtoch typu C |
nižšia sadzba |
až 35 % |
Dodatočný príjem ťažobných firiem |
— |
30 %, zlato 20 % |
Trh zareagoval okamžite. Akcie Nornikelu, FosAgra, Seligdaru, Burjatzolota, Polusu aj Rusalu v deň zverejnenia klesli o 1,5 až 4,5 percenta. Šéf Zväzu priemyselníkov Alexander Šochin pripustil, že biznis je ochotný o systémovej dani rokovať, čo nadväzuje na marcové stretnutie s Putinom, na ktorom rodina Sulejmana Kerimova ponúkla štátu dobrovoľný príspevok. Poslanec Štátnej dumy za frakciu Spravodlivé Rusko a ekonóm Michail Deľagin označil postup ministerstva za „negramotný“, keďže dane podľa neho rastú práve v čase spomaľovania ekonomiky.
Nerastú len dane, ale aj poplatky
Zvýšené dane z úspor a nákupov zo zahraničia však nie sú všetko. Od 1. októbra totiž nastupuje aj druhá tohtoročná indexácia platieb za bývanie, ktorá sa v regiónoch pohybuje od 8 do 22 percent. Zvýšenie týchto platieb bolo pôvodne plánované na júl, no bolo zámerne odložené na obdobie po voľbách. Ťažobnému priemyslu zas hrozí, že neistota okolo novej dane odradí už aj tak minimálne investície v sektore, ktorý obmedzujú sankcie a zvýšené náklady sa môžu premietnuť do cien kovov na domácom trhu.
Pre bežných Rusov je väčším rizikom to, že opakovaný rozpor medzi predvolebnými sľubmi a povolebnou realitou prehlbuje nedôveru voči vlastným úsporám a bankovému systému, teda presne k tomu, čo mal rozpočet upokojiť a čo môže byť jedným z dôvodov zavedenia digitálneho rubľa.
V Rusku nič nové
Podobný postup sa opakuje pravidelne. V roku 2023 sa objavila jednorazová desaťpercentná daň zo superziskov veľkých firiem a v roku 2026 stúpla základná sadzba DPH z 20 na súčasných 22 percent. Prezident Putin pritom vo februári 2024 sľuboval, že hlavné parametre daňového systému zafixuje až do roku 2030 aby podmienky pre podnikanie boli stabilné a predvídateľné. Medzitým však Rusko od roku 2025 zaviedlo progresívnu daň NDFL a v roku 2026 zvýšilo základnú sadzbu DPH z 20 na 22 %.
Medzi májovým odmietaním ďalšieho zvyšovania daní a septembrovým návrhom nových opatrení tak uplynulo len niekoľko mesiacov. Kým v roku 2024 Moskva hovorila o stabilite hlavných parametrov daňového systému do roku 2030, dnes pripravuje ďalšie zmeny, ktoré sa dotknú domácností aj firiem.