Ministerstvo vnútra SR predalo Esterházyho kaštieľ v Tomášikove obci vo februári 2020 za 100-tisíc eur, hoci znalecký posudok vtedy stanovil jeho hodnotu na milión. Podľa vlastných slov starostu Zoltána Horvátha si obec kaštieľ mohla kúpiť tak lacno práve preto, pretože sa zaviazala ho využívať na verejnoprospešné účely. Štát tak vedome prišiel o 900-tisíc eur.
Podmienka s dátumom exspirácie
Pikantné na tom je, že záväzok, kvôli ktorému bola zľava poskytnutá nebol trvalý, pretože kúpna zmluva dáva obci povinnosť jeho verejnoprospešného využitia len na päť rokov od kúpy. Po ich uplynutí môže samospráva s majetkom nakladať podľa vlastného uváženia, verejnoprospešný účel nevynímajúc.
Nebolo teda prekvapením, že niekoľko mesiacov po vypršaní tejto lehoty maďarský program Interreg Slovensko – Maďarsko schválil obci grant na obnovu kaštieľa v sume 1,4 milióna eur. Celková obnova si má podľa odhadov obce vyžiadať 12 až 15 miliónov, čo mnohonásobne prevyšuje rozpočet obce s necelými 1 800 obyvateľmi. Riadiacim orgánom programu je podľa oficiálnej príručky pre žiadateľov maďarské ministerstvo zahraničných vecí a obchodu so sídlom v Budapešti a Slovensko v programe pôsobí len ako národný orgán.
Kto vlastne podpisoval
Niektoré informácie z tohto nevýhodného predaja obviňujú Lászlóa Sólymosa, ktorý v tom čase pôsobil ako minister životného prostredia, nie je to však celkom tak. Sólymos 23. januára 2020 po incidente v bratislavskej reštaurácii podal demisiu a zelený rezort dočasne prevzal minister dopravy Árpád Érsek. Ostatné (slovenské) mená vo vláde Petra Pellegriniho však už sedia: ministerka vnútra Denisa Saková, minister spravodlivosti Gábor Gál, ministerka kultúry Ľubica Laššáková, podpredseda parlamentu Béla Bugár. Nikto z nich prevod nezastavil.
Budapešť nie je taká, ako si ju vysníval proruský, ale aj liberálny internet
Lacný nákup, päťročná viazanosť a maďarské zdroje krátko po jej vypršaní pôsobia ako učebnicový príklad získavania kontroly nad slovenským majetkom cez fondy blízke Budapešti. Podobný vzorec pri iných pamiatkach opísala aj Pravda a to vrátane toho, že štát svoje zákonné predkupné právo na kultúrne pamiatky takmer nikdy nevyužíva. Háčik je v tom, že Viktora Orbána vo funkcii premiéra po aprílových voľbách vystriedal Péter Magyar, ktorého vláda teraz cez rovnaké ministerstvo rozhoduje o rovnakých fondoch. Skutočným rizikom teda nie je politická farba Budapešti, ale to, že slovenský štát opakovane predáva národné pamiatky bez poistky na obdobie po piatich rokoch a spolieha sa na to, že si samosprávy majetok ustrážia samy.
Kaštieľ dal postaviť rod Esterházyovcov, zemepáni šintavského panstva od roku 1642. Dnešná barokovo-klasicistická budova vznikla okolo roku 1760 a čoskoro nato v nej cisárovná Mária Terézia zriadila sirotinec pre deti padlých šľachticov. Neskôr slúžil ako polepšovňa, väznica a napokon internátna škola, teda takmer všetko okrem toho, na čo bol pôvodne postavený.