Ako sme už informovali neraz za posledné roky, plazivá maďarizácia pokračuje napriek tomu, že žiadna etnická maďarská strana nemá zastúpenie v slovenskom parlamente. Iredentistická klika si osvojila metódu dlhého pochodu inštitúciami – svojich nominantov úspešne infiltruje do rozličných oblastí verejného života, takže i bez podpory zdola dokáže pretláčať normy a nariadenia.
To by samozrejme nebolo možné za aktívneho prispenia slovenských renegátov, alebo priamo protislovenských síl. Najnovšie počiny kolíkovania územia, ktoré začalo ešte v 90-tych rokoch označovaním miest a obcí v menšinových jazykoch, pokračuje čoraz divším tempom. Nielenže sa latka pre priznanie takéhoto označenia posúva neprestajne nadol, aby sa vyvolal dojem totálneho multikultúrneho charakteru Slovenska (čo je pri tom, že sa 85% obyvateľov hlási k slovenskej národnosti holým nezmyslom a falšovaním reality), ale najnovšie sa účelovou zmenou vyhlášky docielilo, aby maďarské označenia dostali aj miestne časti na národnostne zmiešanom území, ktoré sú čisto slovenské, prípadne v nich nežije ani 15% maďarského obyvateľstva, aby im nárok na tabuľu vznikol.
Napriek odporu miestnych Slovákov, ktorí majú ešte v historickej pamäti hrôzy maďarizácie a najmä Horthyovskej hrôzovlády v rokoch bezprávia a okupácie 1938 – 1945, sú takéto tabule osadzované. Protesty, odvolania, dovolania, petície, či verejné zhromaždenia nenachádzajú u kompetentných odozvu. To sa už stretáva s odporom a tieto nanútené maďarizačné tabule sa preto stali terčom. Nik predsa Maďarom ani inej menšine neupiera právo na označenie v menšinovom jazyku, je však nepochopiteľné, ak sú tieto názvy nanucované slovenským sídlam. To sa inak nedá nazvať, ako cieleným pomaďarčovaním.
Čaká teda Slovákov na juhu osud kosovských Srbov? Alebo kompetentní začnú konečne konať voči praktikám iredentistickej a šovinistickej kliky?