Vlády Švédska, Dánska, Fínska, Nórska a Islandu spolu so zástupcami Grónska, Faerských ostrovov a Alandských ostrovov podpísali v stredu 2. septembra tzv. Spoločnú severskú deklaráciu o bezpečnosti dodávok. Cieľom je zaručiť, že potraviny, lieky, palivá aj priemyselné suroviny budú dostupné aj vtedy, keď príde kríza alebo vojna.
Kliknite pre stručné zhrnutie článku
- Severské krajiny (Švédsko, Dánsko, Fínsko, Nórsko, Island + Grónsko, Faerské a Alandské ostrovy) podpísali deklaráciu o bezpečnosti dodávok.
- Cieľom je zabezpečiť dostupnosť potravín, liekov, palív a strategických surovín počas kríz či vojny.
- Dohoda nie je právne záväzná – ide o koordináciu zásob, výroby a spolupráce medzi štátmi.
- Projekt vznikol z fínskej iniciatívy z roku 2023 a predstavuje praktickú regionálnu spoluprácu mimo klasických štruktúr EÚ.
- Severský model ukazuje, že štáty môžu posilňovať odolnosť cez vzájomnú dôveru a flexibilné dohody bez vytvárania novej byrokracie.
Dohoda, ktorá nikoho nezaväzuje
Text deklarácie hovorí jasne: nejde o medzinárodnú zmluvu. Nezakladá právne záväzky a nemení ani právo EÚ, ani vnútroštátne právo zúčastnených krajín. Účastníci sa namiesto toho zaväzujú koordinovať zásoby, výrobné kapacity a prístup k strategickým surovinám a raz za dva roky si podávať správu o pokroku.
Podľa údajov uvedených v deklarácii majú ich signatári spolu 27 miliónov obyvateľov a ich spoločná ekonomická sila by ich zaradila medzi najväčšie hospodárske celky sveta. Švédsky minister civilnej obrany Carl-Oskar Bohlin to zhrnul jednoducho: odolná spoločnosť stojí na spoľahlivých dodávkach.
Susedia, ktorí sa dlho poznajú
Myšlienka pochádza od fínskeho premiéra Petteriho Orpa, ktorý s ňou prišiel už v roku 2023. Prvý severský summit o bezpečnosti dodávok sa konal o rok neskôr v Kodani.
K podpisu došlo len deň po tom, čo Lotyšsko a Estónsko riešili incidenty s dronmi, ktoré sa priblížili k ich hraniciam. Dohoda sa však pripravovala celé mesiace a preto ju nemožno považovať za unáhlenú reakciu dotknutých strán. Ide o výsledok dlhodobejšieho procesu.
Zaujímavé je aj zloženie signatárov. Nórsko a Island nie sú členmi EÚ, ale prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru sú úzko prepojené s vnútorným trhom Únie. Grónsko z Únie vystúpilo už v roku 1985 a Faerské ostrovy do nej nikdy nevstúpili. Alandy majú v rámci Fínska osobitný autonómny štatút vrátane niektorých výnimiek v oblasti daňových a colných pravidiel.
Napriek týmto rozdielom si všetci sadli k jednému stolu a dohodli sa na praktickej spolupráci bez ohľadu na to, aký má kto vzťah k Únii. Hoci nie všetci účastníci sú členmi Európskej únie, väčšina severských krajín zároveň zostáva súčasťou európskej bezpečnostnej a hospodárskej spolupráce.
Čo z toho môže pochopiť zvyšok Európy
Kým inštitúcie v Bruseli mesiace rokujú o nových kompetenciách a harmonizačných smerniciach, osem severských signatárov prijalo praktický mechanizmus spolupráce. Dohoda pritom výslovne pripúšťa, že sa k nej môžu pridať aj ďalšie krajiny, a ak chcú dvaja alebo viacerí účastníci ísť v konkrétnej veci ďalej sami, stačí, keď o tom informujú ostatných a podľa možnosti im ponúknu pripojiť sa.
Model stojí na inom princípe: namiesto vytvárania novej administratívy sa štáty spoliehajú na existujúce vzťahy a schopnosť sa vzájomne koordinovať. Príklad severnej Európy ukazuje, že popri európskych mechanizmoch môžu fungovať aj menšie regionálne formy spolupráce založené na dôvere a praktickej potrebe.