Do dánskeho parlamentu (Folketing) bol predložený návrh B11, ktorý by zakazoval verejné modlitby, alebo výzvy k modlitbe vysielané prostredníctvom reproduktorov. Momentálne nejde o schválený zákon, ale o parlamentný návrh, o ktorom prebieha diskusia.
Kliknite pre stručné zhrnutie článku
- V dánskom parlamente sa rokuje o zákaze verejne reprodukovaných modlitieb a výziev k modlitbe.
- Hoci je návrh formulovaný všeobecne, jeho hlavným terčom je predovšetkým pravidelná islamská výzva k modlitbe –azán.
- Zástancovia návrhu argumentujú rastúcou islamizáciou verejného priestoru a potrebou chrániť dánsku kultúrnu identitu.
- Návrh zapadá do dlhodobého sprísňovania dánskej migračnej a integračnej politiky.
Aby návrh nebol ihneď zmietnutý zo stola, zákaz sa má týkať všetkých modlitieb, alebo výziev k tejto činnosti, ktoré sú verejne reprodukované, avšak je jasné, že hlavným terčom zákazu je predovšetkým pravidelná islamská výzva k modlitbe – azán. Dánsky minister pre imigráciu Morten Bødskov zároveň oznámil, že vláda pokračuje v preverovaní ďalších možností, ako verejné zvolávanie k modlitbe právne obmedziť alebo zakázať, pričom argumentuje rastúcou islamizáciou verejného priestoru a potrebou chrániť dánsku kultúrnu identitu.
Diskusia pritom odhaľuje oveľa hlbší konflikt než len otázku hluku z reproduktorov. Zástancovia návrhu tvrdia, že verejný priestor patrí všetkým občanom a štát má právo rozhodovať o tom, aké zvukové prejavy budú pravidelne šírené do ulíc. Oponenti naopak upozorňujú, že zákaz môže naraziť na ústavne garantovanú slobodu vierovyznania a pravdepodobne by čelil súdnym sporom. Aj preto vláda zatiaľ nepredložila vlastný zákon, ale pokračuje v právnom posudzovaní celej problematiky.
Dánsko pritom nie je krajinou, ktorá by otázku migrácie riešila prvýkrát, pretože postupným vývojom sa zaradilo medzi štáty s najprísnejšou migračnou politikou v Európe. Dánsko v uplynulých rokoch prijalo sériu opatrení proti vzniku tzv. paralelných komunít (parallelsamfund), sprísnilo azylové a imigračné pravidlá a opakovane deklarovalo, že integrácia prisťahovalcov musí byť založená na rešpektovaní dánskych hodnôt. Súčasná debata o zvolávaní k modlitbe preto nie je iba izolovanou udalosťou, ale ďalším krokom v dlhodobom úsilí definovať hranice medzi náboženskou slobodou neeurópskych prisťahovaleckých elementov a ochranou národnej kultúry.
Bez ohľadu na to, ako tento návrh dopadne, ide o dramatický posun vo vnímaní tejto problematiky. Ešte pred niekoľkými rokmi boli podobné návrhy označované za politicky neprijateľné, či rovno extrémistické a dnes sa o nich otvorene a seriózne diskutuje v zákonodarnom zbore jednej z najstarších európskych demokracií. To naznačuje, že Európa konečne vstupuje do novej, racionálnej fázy debaty o migrácii, integrácii a ochrane vlastnej kultúrnej identity.