Švédsko a Fínsko sprísňujú pravidlá pre vlastníctvo nehnuteľností v blízkosti vojenských objektov a strategickej infraštruktúry. Dôvodom sú rastúce obavy, že zahraničné investície môžu slúžiť nielen na podnikanie, ale aj na získavanie citlivých informácií alebo budovanie vplyvu v strategických lokalitách. V centre pozornosti sa ocitli predovšetkým ruskí občania a spoločnosti. Podobné opatrenia už zaviedli pobaltské štáty a obdobná diskusia prebieha aj v Spojených štátoch v súvislosti s čínskymi investormi. Západ sa tak vracia k princípu, ktorý Moskva aj Peking uplatňujú už dlhé roky: poloha nehnuteľnosti môže byť otázkou národnej bezpečnosti.
Vo Švédsku sa téma dostala do centra pozornosti po sérii podozrivých zahraničných nákupov nehnuteľností v blízkosti citlivých vojenských lokalít. Vládna vyšetrovacia správa SOU 2024:84 navrhla zavedenie prísnejšieho systému kontroly takýchto nákupov a posilnenie právomocí štátu pri preverovaní nových vlastníkov. Návrh následne vstúpil do pripomienkového konania a stal sa súčasťou širšej diskusie o národnej bezpečnosti. Vo Švédskom parlamente sa zároveň objavili otázky týkajúce zahraničných nákupov nehnuteľností v blízkosti vojenských zariadení, pričom viacerí poslanci upozorňovali na bezpečnostné medzery, ktoré vznikli počas rokov bezstarostnej globalizácie.
Fínsko zašlo ešte ďalej. Fínska vláda predložila parlamentu návrh zákona, ktorý obmedzuje realitné transakcie ruských občanov a zároveň pripravuje mechanizmy, ktoré umožnia štátu zasiahnuť aj proti už existujúcim majiteľom. Minister obrany Antti Häkkänen návrh odôvodnil tým, že Rusko predstavuje dlhodobú bezpečnostnú hrozbu pre Európu a takéto nehnuteľnosti môžu byť využívané napríklad na zber citlivých informácií, alebo pôsobenie proti fínskej kritickej infraštruktúre.
Fínske ministerstvo obrany zároveň podporilo presun kompetencií pri vyvlastňovaní strategických nehnuteľností priamo pod rezort obrany, čo by malo celý proces zefektívniť. Helsinki tak konečne reagujú na dlhoročné podozrenia, že časť nehnuteľností nakupovaných ruskými subjektmi je využívaná na spravodajské a špionážne účely.
Pobaltské štáty sa rozhodli konať bez čakania. Lotyšsko tento rok zaviedlo zákaz nadobúdania nehnuteľností občanmi Ruska a Bieloruska, pričom toto rozhodnutie prišlo v čase, keď Riga pokračuje v posilňovaní obranných opatrení na hraniciach s Ruskou federáciou. Politické vedenie krajiny argumentuje, že vlastníctvo pôdy a budov v strategických oblastiach nemožno oddeliť od otázky národnej bezpečnosti.
Zmena prístupu nie je obmedzená len na sever Európy. V Spojených štátoch sa už niekoľko rokov vedie intenzívna diskusia o nákupe pôdy čínskymi občanmi a ich spoločnosťami, ktoré sa nachádzajú až nebezpečne blízko citlivých vojenských základní. Americký Kongres prerokovával viacero návrhov zákonov, vrátane Protecting Military Installations and Ranges Act of 2025 a Not One More Inch or Acre Act, ktorých cieľom je obmedziť vlastníctvo pôdy štátnymi príslušníkmi krajín označovaných za strategických protivníkov USA. Federálna vláda zároveň rozšírila zoznam vojenských zariadení, v okolí ktorých podliehajú realitné transakcie zvýšenej kontrole, pričom tieto opatrenia našli podporu tak medzi republikánmi, ako aj demokratmi.
Bezpečnostné služby v Európe opakovane upozorňujú, že nepriateľské zahraničné spravodajské služby využívajú civilné krytie, obchodné aktivity a vlastnícke štruktúry, ktoré na prvý pohľad pôsobia legitímne, no poskytujú infraštruktúru pre ich spravodajské operácie. Pozemok pri vojenskom letisku, sklad pri železničnom uzle alebo budova s výhľadom na námornú základňu poskytujú možnosti, ktoré sa nedajú merať iba cenou nehnuteľnosti.
Do tejto mozaiky zapadajú aj prípady Ruskej pravoslávnej cirkvi v severských krajinách. Vo Švédsku vyvolal pozornosť jej chrám pri strategickom letisku vo Västeråse, zatiaľ čo v Nórsku bezpečnostní experti upozorňujú na jej objekt s výhľadom na hlavnú námornú základňu Haakonsvern pri Bergene. V oboch prípadoch existuje podozrenie o ich možnom spravodajskom využití takýchto nehnuteľností, keďže viaceré európske bezpečnostné služby upozorňujú na úzke väzby Ruskej pravoslávnej cirkvi na ruský štát a jeho bezpečnostný aparát..
História tak opäť pripomína starú lekciu. V časoch rastúceho geopolitického napätia prestáva byť poloha nehnuteľnosti iba otázkou realitného trhu a stáva sa aj otázkou národnej bezpečnosti.