Robert Fico našiel riešenie drahých pohonných hmôt. Od 1. októbra vláda s veľkou pompou znižuje cestovné vo vlakoch druhej triedy o 50 percent a zároveň obmedzí maloobchodnú maržu pri benzíne a nafte na maximálne 10 centov za liter. Výpadok cestovného má uhradiť štát, teda my všetci.
Vynára sa ale nepríjemná otázka: Prečo táto „sociálna“ vláda radšej reguluje marže a rozdáva lacnejšie cestovné, než aby dôsledne riešila stovky miliónov eur, ktoré sama považuje za svoj daňový nárok voči Slovnaftu?
Kliknite pre stručné zhrnutie článku
- Vláda Roberta Fica rieši vysoké ceny palív reguláciou marží a 50-percentnou zľavou na cestovanie vlakmi, pričom náklady na výpadok príjmov železníc zaplatí štát.
- Slovensko zároveň tvrdí, že má voči Slovnaftu nárok na viac ako 400 miliónov eur z titulu dodatočného zdanenia, no rafinéria tento nárok odmieta.
- Rusko navrhlo zdaniť mimoriadne príjmy vybraných ťažobných a hutníckych spoločností, čo otvára otázku, ako štáty pristupujú k nadmerným ziskom veľkých firiem.
- Spor so Slovnaftom vyvoláva otázky o dôslednosti vládnej politiky voči veľkému kapitálu, najmä vzhľadom na vlastnícku štruktúru skupiny MOL.
- Ak vláda tvrdí, že jej patrí stámiliónový daňový nárok, rozhodujúca bude transparentnosť a schopnosť tento nárok právne presadiť.
Pozrime sa na Rusko. Ruské ministerstvo financií 24. septembra navrhlo 30-percentnú daň z dodatočných príjmov vybraných ťažobných a hutníckych spoločností. Inými slovami, Rusko zdaňuje ich extra zisky, ktoré prišli vďaka rastu svetových cien. Pri ťažiaroch zlata má byť sadzba 20 percent.
Princíp je jasný. Keď štát považuje časť mimoriadnej renty veľkých producentov za vhodný zdroj verejných príjmov, jednoducho ju zdaní.
A čo Slovnaft?
Minister financií Ladislav Kamenický v máji uviedol, že Slovenská republika si voči Slovnaftu nárokuje viac ako 400 miliónov eur. Slovnaft to odmieta a tvrdí, že za rok 2023 mu podľa vtedy platného zákona povinnosť zaplatiť daň z nadmerného zisku nevznikla. Za rok 2022 však spoločnosť uvádza zaplatenie solidárnej dane vo výške 520 miliónov eur a za rok 2024 ďalších 56 miliónov eur.
400 miliónov nie je potvrdený zisk Slovnaftu. Je to suma, ktorú má podľa štátu Slovnaft zaplatiť Slovensku a Slovnaft tento nárok spochybňuje.
Ale práve preto by mal byť Fico ešte hlasnejší a nie čušať, ako voš pod chrastou, či odvádzať pozornosť inam.
Ak vláda tvrdí, že má voči rafinérii nárok na stovky miliónov eur, verejnosť by mala vedieť, v akom stave je spor, aká suma je reálne vymáhateľná a kedy ju chce štát dostať do rozpočtu.
Namiesto toho počúvame vládne drísty o desiatich centoch marže na pumpe a dočasnej päťdesiatpercentnej zľave na vlak.
Kde je súdruh Ľuboš Blaha?
Tu už začína byť situácia takmer komická.
Ľuboš Blaha si svoju politickú kariéru postavil na nenávisti k boháčom. Napísal knihy Späť k Marxovi a Antiglobalista, vyzýva ľavicu na návrat k marxistickým klasikom a Západ opakovane opisuje ako vládu oligarchov a plutokratov. Roky počúvame o boji proti kapitalizmu, nadnárodným korporáciám a veľkému kapitálu. A teraz máme pred sebou veľkú rafinériu, nadnárodnú skupinu MOL a spor o stovky miliónov eur je ticho. Buď je jeho boj proti kapitálu úprimný len vtedy, keď kapitál nesedí v spriatelenej vládnej strane, alebo mu niekto vysvetlil, kde sú hranice.
Veď toto je presne prípad, na ktorom sa dá ukázať, ako má vyzerať tvrdá socialistická politika voči veľkému kapitálu.
Všetci splácame Ficov dlh Orbánovi
Slovnaft zo 98,4 percenta vlastní maďarský MOL, koncern, v ktorom má maďarský štát cez tri nadácie naviazané na Fidesz nepriamy podiel okolo 30,5 percenta. Dividendy z tohto podielu tak neplynú do štátneho rozpočtu v Budapešti, ale do nadácií, ktoré financujú univerzity, think-tanky a médiá blízke Orbánovmu svetonázoru. Zdaniť mimoriadny zisk Slovnaftu by teda čiastočne znamenalo siahnuť na peniaze, ktoré financujú Orbánovu politickú infraštruktúru.
Čo po tom, ako mu vyschol prístup k štátnym peňazovodom, príde viac ako vhod.
Ale keď Fico tak rád hovorí o suverenite a ochrane slovenských záujmov, je úplne legitímne pýtať sa:
Prečo je vláda tvrdá na predajcu benzínu, ale oveľa menej viditeľne tvrdá pri stámiliónovom spore so strategickou maďarskou energetickou skupinou?
Putin hovorí svojim oligarchom: máte mimoriadnu rentu, časť z nej si vezme štát.
Fico zatiaľ hovorí slovenskému spotrebiteľovi: tu máte lacnejší vlak.
Otázka nie je Rusko, ale princíp
Netreba ani kopírovať Rusko. Stačilo by si položiť jednoduchú otázku:
Ak má Slovnaft skutočne zaplatiť stovky miliónov eur, prečo sa o ich výbere hovorí menej než o desiatich centoch na litri?
A Ľuboš Blaha?
Stratený.
Spor o Slovnaft nie je iba otázkou jednej rafinérie alebo jedného daňového opatrenia. Ide o širšiu otázku, ako štát pristupuje k mimoriadnym ziskom veľkých spoločností v čase, keď zároveň hľadá peniaze na financovanie verejných výdavkov.
Ak vláda tvrdí, že Slovnaft dlhuje štátu stovky miliónov eur, rozhodujúce nebude politické gesto ani lacnejší lístok na vlak. Rozhodujúce bude, či štát dokáže svoj nárok právne presadiť a transparentne vysvetliť verejnosti. Alebo sa ukáže rétoricky silným, ale fakticky slabým, handrou, s ktorou si maďarská oligarchia robí čo chce.