Šéf Eurázijského hnutia a „Putinov dvorný filozof“ Alexander Dugin navrhuje, aby sa prístup na internet prideľoval občanom na základe „sociálneho ratingu“ a „potreby“. Tento návrh predniesol v rozhovore s ruskou novinárkou Kséniou Sobčakovou, ktorý bol 25. mája 2026 uverejnený na jej youtubovom kanáli.
Realizácia tohto plánu by znamenala, že prístup k sieti by bol pre neprivilegovaných limitovaný len na pár hodín denne, zatiaľ čo elita a bezpečnostné zložky by mohli surfovať bez obmedzení. Dugin tvrdí, že „nekontrolovaný internet ničí tradičné hodnoty a rodinu“ a preto by ho ruský štát mal mať pod kontrolou. Prístup k internetu by mal byť vypnutý hlavne počas leta, keďže: „v lete je život v plnom prúde“, a ľudia by ho mohli využívať hlavne v zime, keď sú ako medvede „zalezení v brlohoch“. Toto opatrenie by tak bežným Rusom vzalo prístup k vzdelaniu, práci a komunikácii – presne to, čo by režimu umožnilo udržiavať ľudí v informačnej izolácii.
Ruský režim začal s prvými krokmi nedávno a Rusi tak napríklad stratili prístup k instantným komunikátorom WhatsApp a Telegram. Zároveň si ruské úrady vynucujú používanie štátnej aplikácie Max, ktorá podľa ruských médií poskytuje bezpečnostným zložkám rozsiahly prístup k dátam používateľov.
Kremeľ prepadá panike, pretože Rusko čelí vážnej demografickej kríze a neschopnosti udržať mladú generáciu pod kontrolou, čo znižuje inovačný potenciál ruskej ekonomiky a v dôsledku aj stabilitu režimu. Nakoniec aj útok Ruska na Ukrajinu mal podľa niektorých ruských provojnových blogerov za úlohu znova dostať do područia Moskvy milióny kvalitných a pracovitých obyvateľov.
Aj napriek starostlivo budovanému imidžu, čelí Rusko katastrofálnemu demografickému poklesu. Podľa ruského štatistického úradu Rosstat padla v roku 2023 pôrodnosť na najnižšiu úroveň od roku 1999 pričom počet a podiel moslimského obyvateľstva v Rusku rastie. Mladí etnickí Rusi masovo opúšťajú krajinu – len v roku 2022 ušlo z Ruska pred hrozbou mobilizácie 500-tisíc až 1-milión ľudí, väčšinou vo veku 20 až 40 rokov. Dugin chce preto obmedzeným prístupom k internetu regulovať, čo mladí ľudia vidia a ako rozmýšľajú. V podstate ide o priznanie, že režim nedokáže ponúknuť nič pozitívne, iba represiu a propagandu.
Obmedzenie internetu by zničilo tisíce ruských startupov, už aj tak neduživú ruskú paródiu na americkú Silicon Valley a prinútilo odísť aj posledných kvalifikovaných odborníkov. Duginov plán je preto nielen represívny, ale aj ekonomicky samovražedný. Rusko by prišlo aj o posledné zvyšky vlastnej inovačnej kapacity a ostalo tak odsúdené stať sa nahraditeľnou surovinovou základňou ekonomicky vyspelejšej Číny voči ktorej Rusko už dávno stratilo rovnocenné postavenie.
Duginov návrh nie je len výplodom izolovaného teoretika, ale symptómom širšieho trendu v ruskom vedení: namiesto riešenia skutočných problémov – demografickej krízy, úniku mozgov, ekonomickej zaostalosti – sa režim snaží riešiť slobodu informácií. Ako ukazuje história, takýto prístup nikdy nefungoval. Zatiaľ čo Dugin sníva o digitálnom stredoveku, Rusko sa nezadržateľne prepadá do úlohy čínskej kolónie. Otázkou už nie je, či to príde, ale kedy si to obyčajní Rusi všimnú – ak im to ešte niekto povolí prečítať na internete.