Podľa prognóz Ruskej centrálnej banky čaká ruskú ekonomiku výrazné spomalenie. Kým v posledných rokoch dosahoval rast HDP viac ako štyri percentná, jej odhady na rok 2025 hovoria o raste iba 0,9 percenta. Podobne pesimististický scenár očakáva pre roky 2027 až 2029, keď by ruská ekonomika mala aj napriek predpokladanej „vojnovej konjuktúre“ mala rásť iba o 1,1 až 1,8 percenta.
Toto spomalenie nie je prekvapením Po prepade HDP o 1,4 percenta vo vojnovom roku 2022 sa ekonomika virtuálne zotavila a nasledujúcich rokoch vykázala až štvorpercentný rast spôsobený hlavne vojenskými výdavkami a míňaním rezerv v tzv. Fondu blahobytu, ktorý sa pomaly vyprázdňuje. Zástancovia Ruska považovali tento vývoj za dôkaz sily a neobmedzenej odolnosti Ruskej ekonomiky, neuvedomujúc si, že vo vojnovej dobe je štvorpercentný rast ekonomiky varovným signálom a nie dôvodom na uspokojenie, pretože tento rast nič nevypovedá o negatívnych vnútorných zmenách štruktúry ruskej ekonomiky.
Štruktúra ruského hospodárstva je výrazne ovplyvnená vojenskými výdavkami a vojnou na Ukrajine. Podľa dostupných informácií Rusko vynakladá na vojenskú inváziu na Ukrajinu približne 5 % svojho HDP, pričom len platby vojakov predstavujú 2 % HDP. Tieto výdavky poháňajú najmä obranný priemysel, ktorý sa stal hlavným motorom rastu v rokoch 2023-24.
V porovnaní s tým, civilná ekonomika zažíva výrazné problémy. Zatiaľ čo vojenský sektor rastie, civilné podniky sa potýkajú s nedostatkom pracovných síl a zdrojov. Výsledkom je, že mnohé firmy museli pristúpiť k neobvyklým opatreniam. Napríklad v automobilke AvtoVAZ, ktorá patrí medzi najväčších zamestnávateľov v krajine, pracovníci pracujú skrátený týždeň – len štyri dni namiesto piatich, pričom produkcia áut sa má v roku 2025 znížiť o 40% z 456 na 274 tisíc. Navyše, ich mzdy boli znížené o približne 20-25 %. Podobné opatrenia zavádzajú aj iné civilné výrobné podniky.
Táto dualita ekonomiky je dlhodobo neudržateľná. Zatiaľ čo vojenský sektor spotrebúva značnú časť zdrojov, civilná ekonomika stráca konkurencieschopnosť. Analytici varujú, že takéto presmerovanie zdrojov nemôže viesť k ničomu inému, ako k dlhodobej „otrave“ ekonomiky. Rast HDP, ktorý vidíme v posledných rokoch, je do značnej miery umelý – neodráža skutočnú produktivitu, ale skôr zvýšené štátne výdavky smerujúce na vojenské účely a míňanie v minulosti nahromadených peňažných rezerv.